BANÍCTVO NA ŠPANEJ DOLINE

Význam baníctva na území dnešného Slovenska bol v minulosti taký veľký, že siahal ďaleko za hranice vtedajšieho Uhorska. Drahé kovy, ako aj meď a železo, sa získavali v banských revíroch na Slovensku v takých množstvách, že sa dostávali nielen do susedných, ale aj vzdialených zemí, ba našli si cestu i do Anglicka a zámorských krajín. Šírili sa aj povesti o slovenských baniach, o ich veľkosti, bohatstve, nevyčerpateľných zásobách rúd, o rozličných podivuhodnostiach, ktoré v nich možno vidieť, o mineráloch a minerálnych vodách, o nevysvetliteľných úkazoch, napr. o premene železa na meď, ktorú spôsobovali cementačné vody hlavne v Smolníku a medenorudných baniach v okolí Banskej Bystrice, o vyspelej banskej technike a o všeličom inom, o čom dnes ešte ani nevieme a dozvedáme sa to postupne z historických prameňov. V dejinách slovenského baníctva patrí popredné miesto stredoslovenskej banskej oblasti a v nej najmä banskobystrickému banskému revíru, kde dominovali medené rudy, hoci nemalý význam malo aj striebro a železo. Najväčší význam z hľadiska banskej výroby mala banícka osada Špania Dolina, ležiaca 11 km severne od Banskej Bystrici, neďaleko Starých Hôr, na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, vo výške 728 m. n. m.¹

Obr. 1 Herrengrund

Obec Špania Dolina – ľudovo Baňa má prastarý pôvod. V roku 1979 zachovaná časť Španej Doliny s rázovitou baníckou zástavbou a so zvyškom historického centra bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Je to starobylá banícka obec s bohatou históriou. Od svojich počiatkov mala rôzne pomenovania, ktoré boli odvodené od tamojších baní – v písomných prameňoch sa prvýkrát spomína ako Montania (1263), neskôr ako Grueb (1458), Valis, Dominorum, Herrengrund (1535), Úrvöldi, Baňa, Španá Dolina. Všetky tieto názvy v slovenčine znamenajú Panská Dolina, ako je nazvaná aj hora nad dedinou – Panský Diel. Terajší názov obce pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina.

Obr. 2 Banícky erb obce Špania Dolina – dve zlaté kladivá v modrom poli.

Zhodná mienka významných európskych archeológov a montanistov dokazuje, že na Španej Doline sa intenzívne dolovala medená ruda a súčastne, že baníctvo v tejto oblasti bolo na pomerne vysokej úrovni už v staršej dobe bronzovej (2000 - 1700 rokov pred n. l.). Dokazuje to i množstvo nájdených eneolitických kameňomlatov z tejto oblasti. Analýza medených artefaktov z obdobia 2350 - 1200 rokov pred n. l., nájdených v strednej Európe dokazuje, že boli z medi získanej práve z karpatskej oblasti. Predpokladá sa, že baníctvom v tejto oblasti sa zaoberali aj galské kmene Kvádov a Kotínov v prvých storočiach nášho letopočtu. Iné zdroje kladú začiatky baníckej činnosti do r. 1006, a to do severnej starohorskej oblasti (Haliar). Ťažbu medených rúd od najstaršieho obdobia umožňoval predovšetkým častý výskyt čistej medi. Veľký rozmach nastal v 14. storočí, keď sa banskobystrická meď vyvážala vo veľkom na najvýznamnejšie svetové trhy. Po prechodnom úpadku v 15. storočí sa ťažba medi znova naplno rozvinula v 1. polovici 18. storočia.²

Nález bohatého žilného medeno – strieborného zrudnenia v priestore Španej Doliny bol základom rozkvetu mesta Banská Bystrica už v roku 1255 a tiež rapídneho rozvoja medeného baníctva na Španej Doline. Hlavným impulzom ťažby v tejto lokalite bolo už od 13. storočia striebro, ktoré sa tu hojne vyskytovalo popri medi, preto bola nazývaná aj čiernou meďou.Medenorudné ložisko, nachádzajúce sa v banskej oblasti Špania Dolina patrilo v stredoveku k najvýznamnejším v Európe. Exploatácia medených rúd v rokoch 1496 –1546 výrazne ovplyvňovala európsky trh s meďou. Z Uhorska sa do konca 15 storočia väčšina vyťaženej medi vyvážala do Benátok, Gdaňska, Vratislavy, Pomoranska a pod. Spolu s baníctvom, ktoré v priebehu 800-ročnej hlbinnej ťažby vytvorilo banícky typ krajiny, sa rozvíjalo aj hutníctvo farebných kovov, uhliarstvo, vodné a lesné hospodárstvo. V 20. storočí sa v tejto oblasti začali stavať vodné diela pre energetické účely.³

Až do konca 15. storočia sa tu vyrábala zväčša surová meď a spracúvali len bohaté medené rudy s obsahom striebra. Pozoruhodný rozkvet baníctva a tajomstvo výroby čistej medi aj z rúd s menším obsahom, priniesol do tejto oblasti krakovský mešťan a podnikateľ Ján I. Thurzo z Levoče, ktorý spolu s bohatými augsburskými bankármi Fuggerovcami založil v roku 1494 obchodnú a podnikateľskú Thurzovsko-Fuggerovskú mediarsku spoločnosť Ungarischer Handel („Spoločný uhorský obchod“) so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá sa postupne zmocnila celej výroby medi na strednom Slovensku. Thurzo ponúkol stredoslovenským mestám, že im postaví banské stroje a pomôže odvodňovať štôlne za podiel z vyťaženej rudy, poskytol bane, staral sa o technickú prevádzku a mal privilégium v slobodnom vývoze časti získaného striebra z Uhorska. Fuggerovci poskytli kapitál a zabezpečili odbyt. Smelá myšlienka priviesť vodu k baniam na Španej Doline viedla v roku 1497 Thurzovcov (Ján I. so synom Jurajom II.), ktorí získali tento revír do prenájmu – k uplatneniu nových progresívnych foriem hlbinnej ťažby budovaním banských šácht s ťažnými strojmi poháňanými vodou. Ako prvú začali hĺbiť hlavnú ťažobnú šachtu Ferdinad, čo si vyžiadalo zvýšenie nákladov na ťažbu a zdokonalenie používania banskej techniky. Za krátke obdobie tu baníctvo pod ich dohľadom rozkvitlo do takej miery, že im v roku 1496 vtedajší kráľ Vladislav povolili stavať hutu na tavenie medených rúd. Neskôr prešli bane do majetku Ernesta de Czatornya a čiastočne aj do rúk rodu Hankovcov, no nájomníkmi stále zostali Thurzovci, no už spoločne s Fuggerovcami. Táto mediarska spoločnosť prevádzkovala bane na Španej Doline až do roku 1546 a podľa výpočtov Farbakyho v rokoch 1496 – 1546 vyrobili v prepočte na dnešné miery a váhy 58 234 ton medi a 111 280 kg striebra. Thurzovsko – Fuggerovskú éru možno smelo označiť ako zlatý vek banského podnikania na Španej Doline. Na prelome 15. a 16. storočia uplatnila táto spoločnosť v špaňodolinskom revíre práve vtedy objavenú revolučnú hutnícku metódu oddeľovania striebra od medi podľa benátskeho vzoru tzv. sciedzaním pomocou olova, čím sa získavala nielen čistejšia meď, ale navyše aj drahé striebro.⁴

Od 15. až do 17. st. sa špaňodolinská meď stala najvýznamnejším činiteľom na svetových trhoch. Bola základom mincovníctva v Kremnici a vyvážala sa nielen do celej Európy, ale aj do Severnej a Južnej Ameriky, ba aj do Indie a do Číny. V období r. 1494 – 1539 dosiahla Thurzovsko – Fuggerovská spoločnosť z produkcie medi obrovský čistý zisk 2 166 108 zlatých. Svoje sklady tovaru mali v Taliansku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Holandsku a Anglicku. Aj rakúski, nemeckí, taliansky, holandskí a iní podnikatelia a obchodníci dosahovali z predaja a dopravy medi po súši i po mori tiež obrovské zisky.

Po zániku Thurzovsko – Fuggerovskej mediarskej spoločnosti ťažiarsky komplex prešiel pod správu panovníckeho dvora a dobývanie a hutníctvo medi i striebra zabezpečovala Banskobystrická banská komora.

K obdobiu 16. st. sa viaže aj na to obdobie fantastická stavba špaňodolinského banského vodovodu, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie historické technické diela tej doby v okolí Banskej Bystrice.

Historický špaňodolinský banský vodovod

Ťažba strieborno - medených rúd a ich úprava v špaňodolinskom banskom revíri si vyžadovala trvalé zdroje pohybovej energie. Najspoľahlivejším zdrojom pohonnej energie bola voda. V katastri obce Španej Doliny boli vyhĺbené štyri šachty. Najstaršia šachta Ferdinand sa nachádzala v centre Španej Doliny, bola vyhĺbená v roku 1496 s hĺbkou 125 siah (asi 250 m) a odvodňovala celý špaňodolinský revír. Z dobových dokumentov je známe, že na pohon ťažných a čerpacích strojov prvej šachty Ferdinand sa použil kombinovaný konský gápeľ a vodné koleso, na pohon ktorého bolo potrebné zachytiť miestne zdroje vody z okolitých svahov údolia do zberného jarku a tento priviedli ako náhon k strojovne šachty. To bola pravdepodobne doba zrodu špaňodolinského banského vodovodu nazývaného Herrengrunder Wasserfűhrung - jeho prvá etapa. Po roku 1555, keď správu a prevádzku baní na Španej Doline prevzala cisársko – kráľovská Dolnorakúska banská komora so sídlom vo Viedni, pri šachte Ferdinand pracovali už dva pohonné gáple. Jeden poháňal stroj na dopravu rudy a hlušiny a druhý („Wassergappel“) na čerpanie vody. V roku 1561, kedy už ťažné stroje boli opotrebované a vody, hlavne v zime a neskorom lete bolo málo, nariadila Banská komora svojim komisárom v Banskej Bystrici hľadať nové využiteľné zdroje vody. V roku 1569 cisár Maximilián povolil vyhĺbiť asi 150 m severovýchodne od námestia na Španej Doline novú šachtu Maximilián (150 siah) a doviesť k nej vodu na pohon. Písomne je doložené, že v roku 1639 na starý vodovod bol napojený prívod vody zo vzdialenejších zdrojov. Vodovod vtedy siahal až po terajšiu osadu Buly (vtedy ešte Pukwitz) na Donovaloch, kde zachytával výdatné pramene v lokalite Pod javorom. To bola druhá etapa jeho výstavby. V roku 1629 bola na vodovod napojená tretia šachta Mária, ktorá bola situovaná na severnom úpätí Panského Dielu, na tzv. Kammerfelde. No vody na Španej Doline, ktorá tu slúžila nielen na pohon ťažných strojov, stúp a premývanie rudy, ale aj pre potreby mnohopočetného obyvateľstva a personálu baní, stále nebolo dosť. V 18. storočí, po havárii šachty Maximilián (r.1812), pribudla štvrtá najmladšia šachta Ľudovika, ktorá pracovala až do ukončenia ťažby v roku 1888 a bola najvýkonnejšou šachtou s hĺbkou 390 metrov. Vodu potrebovali aj šachty na Pieskoch a v Richtárovej. Preto prívod špaňodolinského banského vodovodu komorgrófsky správcovia baní predĺžili z Donovalov až pod severné úbočia masívu Prašivej, do Pustej doliny. To bola jeho tretia - vrcholová etapa. V Zlatej knihe baníctva z roku 1764 sa uvádza, že v tom čase mal špaňodolinský banský vodovod celkovú dĺžku 17 455 siah (35 364 m), z toho 14 897 siah (30 181 m) drevených žľabov a 2558 siah (5 183 m) vodných jarkov. Až do 19. storočia slúžil hlavne na pohon banských ťažných strojov 7 šácht v bohotom ložisku striebro – medených rúd.^5,6

Technická konštrukcia vodovodu bola pomerne jednoduchá a vysoko funkčná. V zložitom teréne bol vybudovaný chodník šírky 2,5 - 3,0 m. V ňom bližšie k svahu, v zahĺbenine, alebo na podložkách (tzv. peľstrách) boli uložené vzájomne začapované drevené žľaby (asi 8 m dlhé). Múrikmi, jarkami i zárezami bol vyrovnaný zvlnený terén. Z hľadiska energetickej výkonnosti je iste zaujímavá jeho prepravná kapacita. Veľmi orientačne sa odhaduje, že vodovod a distribučné miesto v sedle Dolný Šturec prepravoval 70 - 100 l. s^-1 vody (jeden čerpací stroj potreboval cca 20,0 l. s^-1). S vodou sa hospodárilo veľmi racionálne. Najprv poháňala vodné kolesá šácht, ktoré boli zapojené za sebou (Mária, Maximilián, Ferdinand). Len najnovšia šachta Ľudovika mala svoj vlastný prívodný jarok. Od šachty Ferdinand sa voda viedla k stupám, k mlynu a k zariadeniu na výrobu farby a potom k zložitej sústave premývacích a triediacich roštov, ktoré vypĺňali celú úžľabinu pod Špaňou Dolinou až po jej ústie do potoka Bystrička.

Obr. 3 Náčrt trasy špaňodolinského banského vodovodu (Súčasné názvy, historické názvy podľa máp z r. 1764, označenie relatívnej výšky – spracované podľa Fr. Kiripolského z r. 1974)

Spoločenský význam špaňodolinského banského vodovodu je nesmierne veľký a mnohostranný. Unikátne vodohospodárske dielo má mimoriadnu kultúrno - historickú hodnotu, ktorá doteraz nie je docenená. Necelých sto rokov po tom, ako vodovod prestal plniť svoju funkciu, sa takmer vytratil z krajiny, ale aj z povedomia obyvateľov. Zvyšok múra pri Jelenskej skale je jedným z mála jeho ešte viditeľných reliktov. Čas, ľudia a príroda sa pričinili o to, že sme možno poslednou generáciou, ktorá má šancu špaňodolinský banský vodovod v teréne identifikovať, sčasti aj zviditeľniť a znovu, pravda v celkom inej funkcii reálne využiť. Že si to dnes už neznámi budovatelia a prevádzkovatelia tohoto vodovodu zaslúžia, potvrdzuje aj historický výrok Jána Krstiteľa Marzaniho (1764): „Hoci sú šachty, a teda aj vodné kolesá vo vysokých vrchoch, je privádzanie vody na ich pohon zariadené tak, že doprava v šachtách môže prebiehať v zime aj v lete. Práve tento vodu privádzajúci vodovod je v baníctve na Španej Doline najvýznamnejším a najpozoruhodnejším zariadením”

V súčasnnosti najdôležitejšou úlohou je vrátiť špaňodolinský banský vodovod z prahu úplného zániku a zabudnutia do reálneho života tohto regiónu.^5,6

Prírodné cementačné vody v lokalite Špania Dolina

V 17. storočí sa začal využívať aj obohacujúci prírodno – technický systém reprezentujúci cementačné vody tejto lokality. Prírodné cementačné vody vznikali oxidáciou sulfidových nerastov, ich premenou na sírany ľahko rozpustné vo vode, ktorá k nim presakovala. Išlo o roztok modrej skalice (CuSO₄.5H₂O), z ktorej bolo možné zrážať pomocou kovového železa meď v podobe kalu, a tak ju vlastne získať. Chemický proces mohol prebiehať oxidáciou medeného kýzu, alebo chalkopyritu. Chemická rovnica, ktorá prebehla pri tomto procese:

CuFeS₂ + Fe₂(SO₄)₃ → 2FeSO₄ + CuSO₄ + FeS₂

Objavenie cementačných vôd je doložené prameňmi z roku 1605, odkedy boli na Španej Doline a Pieskoch hospodársky využívané. V Zlatej knihe baníctva z roku 1764 to potvrdzuje aj historický výrok „Okrem rudných dobytok sa nachádza v poli č. 3 a č. 8, v strednom komorskom poli, poli č. 5 a v Novom poli cementačná voda, ktorá má tú vlastnosť, že robí zo železa meď, alebo lepšie povedané, na železo vložené do vody sa usadzujú čiastočky medi, ktoré voda obsahuje. Voda pritom železo rozožiera.“⁷

Táto voda sa zachytávala v špeciálnych nádržiach, do ktorých bolo vložené rôzne staré, ale aj nové železo. Vylúčená meď sa usadzovala na železe ako hnedý rmut, ktorý sa každý týždeň z neho zmyl, aby voda mohla pôsobiť na železo. Rmut umývaný zo železa sa zhromažďoval, kým ho nebolo väčšie množstvo, a potom sa odviezol do huty, kde sa z neho vytavila kráľovská meď. Cementačná voda sa nakoniec vypustila medzi ostatné banské vody.

V rokoch 1736 – 1745 sa v lokalite Špania Dolina vyrábalo 21 centov cementačnej medi ročne. Postupom času s pribúdajúcim množstvom banských vôd sa množstvo vyťaženej medi zmenšovalo, až úplne zaniklo. Najdlhšie bola využívaná cementačná voda na Pieskoch (až do r. 1963), kde pre exploatáciu banských odvalov na tomto území zachytávanie cementačnej vody skončilo. V súčasnosti sa voda zráža vo forme malachitu (napr. v malom rašelinisku neďaleko štôlne).⁸

Od 17. storočia v tejto oblasti nastal postupný úpadok ťažby, významnejším strediskom výroby medi sa stal Spiš. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia ťažba medi poklesla aj pod vplyvom zahraničnej konkurencie. Ešte v polovici 19. st. sa na Španej Doline ročne vyťažilo 50 – 70 ton medi a bolo tu zamestnaných okolo 800 ľudí. Postupne však ťažba upadala, až konečne prestala v prvých rokoch 20. storočia. Nová politická situácia na Slovensku po 2. svetovej vojne utvorila vhodné podmienky na postupné znárodňovanie majetku súkromných vlastníkov – kapitalistov, pričom na prvom mieste boli bane. Majetková podstata podniku Špaňodolinské ťažiarstvo bola prenesená od 1. 1. 1946 do národného podniku Rudné bane a huty na farebné kovy, so sídlom v Banskej Bystrici. Západoslovenský rudný prieskum n.p. začal v roku 1952 uskutočňovať na Španej Doline prieskumné práce. Na základe výsledkov výskumu overených zásob chudobných medených rúd v haldách podnik Rudné bane začal výstavbu nového závodu, ktorý bol do prevádzky spustený 22. mája 1964. Bola vybudovaná flotačná úpravovňa na spracovanie primárnych a sekundárnych minerálov (tetraedrit, chalkopyrit, malachit, azurit, cuprit, kovelín, bornit) nachádzajúcich sa v haldách, pochádzajúcich zo stáročnej banskej činnosti. Okrem uvedeného závod od septembra 1976 až do júla 1980 spracúval kovohutnícku trosku z Banskej Štiavnice najskôr na medený, neskôr na kolektívny koncentrát. Celkom bolo spracované cca 75 tisíc ton trosky. Počas svojej existencie závod vo svojej flotačnej úpravovni odskúšal aj spracovanie ďalších rúd z Novoveskej Huty na medený koncentrát, z Liptovskej Dúbravy na antimónový koncentrát.

Koniec „medenej Španej Doliny“ – začiatok spracovania ortuťovej rudy z Malachovského ložiska v závode Rudné bane n. p. Špania Dolina sa začal 3. júla 1985 spustením flotačnej úpravovne s náplňou ortuťovej rudy. Posledná meď bola na Španej Doline vyrobená 28. júla 1985. Tento rok znamenal v histórii špaňodolinského baníctva definitívny koniec exploatácie odvalov a výroby medi. V roku 1988 skončil aj geologický prieskum na území Piesky a Špania Dolina. Nakoniec závod od roku 1990 spracúval mastencovo – magnezitovú rudu z Hnúšte. Výstavba plánovaného tretieho odkaliska v doline Banského potoka, ktoré malo byť najväčšie čo do rozsahu, ale aj toxicity materiálu sa neuskutočnila.⁹

Geologická stavba podložia v okolí Španej Doliny

S pestrou geologickou stavbou a tektonikou úzko súvisí vznik medených rudných žíl. Hlavným zrudnením v celej oblasti bolo zrudnenie sulfidov medi, ktoré je geneticky viazané na horniny kryštalinika, verukána a horniny spodného triasu. Prevládajúcou žilovinou bol kremeň SiO₂ a rudou chalkopyrit CuFeS₂ s obrúseným pyritom FeS₂. Tento typ zrudnenia tvorí vo verukáne nepravidelné impregnačné a žilné ložiská. Jeho vek je spodnotriasový. Podľa ďalších výskumov treba rozlíšiť aj metalogenetickú fázu, pravdepodobne neogénnu, ktorá by zahrňovala karbonáty blízke ankeritu CaFe(CO₃)₂, kremeň SiO₂, galenit PbS a pyrit FeS₂. Hrubozrnné horniny verukána sú ideálnym prostredím pre tvorbu oxidačných minerálov (sulfidy a uhličitany medi). Sekundárne zrudnenie sa našlo aj v kvartérnej suti pod haldami na Pieskoch, kde sa nachádzajú veľké zhluky malachitu CuCO₃ . Cu(OH)₂ a azuritu 2CuCO₃ . Cu(OH)₂. Z ďalších nerastov tu nájdeme kuprit Cu₂O, langit Cu₄(OH)₆SO₄.H₂0, ako aj vzácny devillín (herrengrundit) CaCu₄[(OH)₃SO₄]₂.3H₂O, anhydrid CaSO₄, aragonit CaCO₃, alunogén Al₂(SO₄)₃.18H₂O, aurichalcit (Zn,Cu)₅[(OH)₃CO₃]₂, bieberit (kobalt-vitriol) CoSO₄.7H₂O, brochantit Cu₄[(OH)₆SO₄], celestín SrSO₄, covellín CuS, epsomit MgSO₄.7H₂O, erythrín Co₃(AsO₄)₂.8H₂O, farmakosiderit KFe... [(OH)₄(AsO₄)₃].6-7H₂O, goslarit ZnSO₄, chalkantit CaSO₄.5H₂O, chalkofylit (Cu,Al)₃[(AsO₄) (SO₄) (OH)₄].6H₂O, chalkozín Cu₂S, kalcit CaCO₃, kupril Cu₂O, langit Cu₄[(OH)₆SO₄].H₂O, lirokonit Cu₂Al[(OH)₄AsO₄].4H₂O, magnezit MgCO₃, melanterit FeSO₄.7H₂O, pseudomalachit Cu₃(PO₄)₂.2Cu(OH)₂, sadrovec CaSO₄.2H₂O, tenorit CuO, tirolit Ca₂Cu₉[(OH)₁₀(AsO₄)₃. 10H₂O, variscit AlPO₄. 2H₂O. Veľký výskyt sekundárnych minerálov v tejto oblasti hovorí o hlbokom oxidačnom procese na ložisku a tým aj o obohacovaní vôd z týchto minerálov.

Kvalitu povrchových vôd v tejto lokalite ovplyvňujú banské diela (odvaly, šachty, štôlne, pingy, prekopy, troskotvorné odvaly, odkaliská) vybudované v minulosti.³

Banské diela v lokalite Špania Dolina

Na námestí sa zachovalo niekoľko budov pôvodnej správy baní. Jednou z nich je banícka strážnica – Klopačka zo 16. storočia, ktorá bola sídlom banského inšpektora a banských dozorcov. Vo vežičke bolo situované klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do šachty. Svojmu účelu prestala slúžiť okolo roku 1910. V súčasnosti sa stala dôležitým centrom cestovného ruchu, v objekte sa nachádza menšia múzejná expozícia baníctva a ľudového umenia charakteristického pre túto oblasť Slovenska (výroba špaňodolinských pohárov z medi, čipkárstvo a pod.)

Obr. 4 Banícka klopačka

V blízkosti Klopačky sa zachovali zvyšky najstaršej šachty Ferdinand a za Klopačkou je vstup aj do tzv. „Dennej štôlne“, ktorou sa fáralo do podzemia baní. V roku 1764 cisári Jozef II. a Leopold II. pri svojej návšteve Španej Doliny touto štôlňou prešli až do osady Richtárová nad Starými Horami. Na okraji rezervácie nad kostolom, je miesto, kde stála ďalšia šachta Maximilián, z ktorej zostala pre Španiu Dolinu charakteristická viditeľná nenarušená halda.¹⁰

V roku 1251 sa začala ťažba v južnej časti lokality Špania Dolina. Hlbinná ťažba v celej banskej oblasti sa končí v roku 1888. Pri analýze jednotlivých foriem antropogénneho reliéfu sa dajú uplatniť archívne údaje, hoci nie vždy sú dosť reprezentatívne.

Banské diela v oblasti Španej Doliny možno rozdeliť na dve kategórie. Prvú tvoria historické banské diela, ktoré vznikli postupne od stredoveku až po obdobie zastavenia hlbinnej ťažby v celej oblasti koncom minulého storočia. Svojím plošným rozsahom a kubatúrou patria k najväčším. Druhú kategóriu tvoria recentné banské diela, ktoré vznikli v polovici 20. storočia až do nedávnej minulosti. Ich genéza je spojená s razením priestranných štôlní geologickým prieskumom na Pieskoch a Španej Doline za účelom zistenia, resp. overenia bilančných zásob medených rúd. Použitie modernej banskej techniky spôsobilo, že za pomerne krátke časové obdobie sa vytvorili banské diela značného rozsahu.

K daľším antropogénnym dielam patrí niekoľko desiatok starých opustených, väčšinou zavalených štôlní, po ktorých v teréne ostali pre ne typické prístupové koridory alebo terénne zárezy. Z niektorých zárezov aj v súčastnosti vyteká voda (Piesky, Richtárová).

Svoj podiel na negatívnych zmenách v prírodnom prostredí spôsobených hlbinnou ťažbou majú aj banské prepadliny a pingy, ktoré vznikajú rýchlym poklesom nadložných hornín. Najvýznamnejšiu formu reprezentujú odvaly, ktoré vznikli nahromadením deponovaného materiálu z baní alebo z priemyslu. V baníckej terminológii rozumieme pod pojmom odval (halda) umelo premiestnenú masu. V banskej oblasti Špania Dolina sa nachádzajú odvaly banské (ťažobné), odvaly geologického prieskumu a odvaly hutnícke (troskové).³

Obr. 5 Situačná mapka Španej Doliny

Odkaliská na Španej Doline predstavujú diela vybudované na Banskom potoku v 20. storočí. Pod pojmom odkalisko rozumieme priestor, v ktorom dochádza k antropogénnej sedimentácii a uskladneniu jemne drveného odpadu (kalu) po flotačnej úprave nerastnej suroviny. Odkalisko I. na Španej Doline je vybudované v doline Banského potoka asi 900 m juhozápadne od centra obce, tesne pred úpravovňou rúd. Odkalisko začalo činnosť v roku 1963. Na odkalisku I. v priebehu 15 rokov bolo odtransportované 556 360 t flotačného materiálu. Jeho činnosť bola ukončená v roku 1975.

Asi 120 m od úpätia starého odkaliska (I.) po prúde banského potoka bolo v roku 1975 založené nové odkalisko (II.), v ktorom je deponované približne rovnaké množstvo odpadu ako v odkalisku číslo I..

Voda Banského potoka bola využívaná závodom Rudné bane, odtokovým kanálom, prechádzajúcim územím samotného závodu a bola odvádzaná do rezervoáru neďaleko drviarni závodu. Spolu s vodou privádzanou do rezervoáru bola využívaná na činnosť častí závodu (mlynica, flotácia, filtrácia). Flotačný materiál bol kalovodom odvádzaný na odkalisko, kde prebiehala jeho sedimentácia.⁵

Význam baníctva na Španej Doline

Spôsob uloženia rudných zásob do súvislých pásiem hlavne v oblasti Piesky – Špania Dolina umožňoval na rozdiel od iných banských centier v Európe nezvyčajnú koncentráciu výrobných síl a v rámci vtedajšieho stavu baníckej techniky maximálnu technifikáciu a veľkú deľbu práce. Vznikol tu rozsiahly jednotný banský komplex s mohutnými ťažnými šachtami, dlhými a technicky nákladne vybavenými ťažnými chodbami, s komplikovanými strojmi a zariadeniami. Vplyvom hospodárskej činnosti človeka sa prírodná krajina postupne premieňala na krajinu antropogénnu. Najvýraznejšie zmeny v krajine spôsobila v priebehu ôsmich storočí hlbinná ťažba medených a strieborných rúd, ktorá v celej banskej oblasti zanikla v roku 1888. O sto rokov neskoršie zanikla aj povrchová ťažba (spracovávania odvalov) a zastavil sa aj geologický prieskum.

O Španiu Dolinu sa už v dávnej minulosti zaujímali najmä odborníci z oblasti banskej techniky. Záujem o ňu prejavili známe osobnosti vedy a techniky, napríklad Juraj Agricola – nemecký mineralóg, Isaac Newton, Paracelsus – švajčiarsky alchymista a lekár, Montesquieu a ďalší, niektorí z nich Španiu Dolinu aj osobne navštívili.

Stáročia banskej a hutníckej činnosti vytvorili zo Španej Doliny nevšednú montánnu krajinu. Členité, svažité a zalesnené horské prostredie dotvára množstvo pozostatkov bývalých štôlní, šácht, stúp a hút, banských ciest, vodných jarkov a menších odvalov i veľkých háld. Mnohé sú už čiastočne narušované ich novodobým spracovaním v úpravovni Rudných baní na Španej Doline. Areál úpravovne a jej kalové polia značne zmenili pôvodný výzor časti obce a jej okolia. Najhorším dôsledkom bola úplná likvidácia osady Piesky a celého jej ťažobného priestoru, ktorý je s úpravovňou rúd spojený ešte funkčnou dopravnou štôlňou.

Obec Špania Dolina a jej okolie patrila medzi najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie medenorudné banské oblasti v minulosti. V súvislosti s banskou činnosťou sa tu rozvíjali aj iné aktivity človeka, potrebné na zaistenie intenzívnej a prosperujúcej banskej činnosti -úpravníctvo rúd, hutníctvo farebných kovov, uhliarstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Antropogénna činnosť značne vplývala na dynamiku zmien v prírodnom prostredí banskej oblasti.

Zuzana Višňovcová

Katedra chémie FPV UMB

Tajovského 40

Banská Bystrica

Tel: +421-48-4134541 kl. 311

Literatúra:

1. BROWN, E.: Cesta z Komárna do banských miest v Uhorsku a odtiaľ do Viedne. Osveta, Martin, 52 s.

2. KODĚRA, M.: História baníctva v Španej Doline a okolí. http://permonik.host.sk/ ms1a3d.htm, 2003.

3. MAZÚREK, J.: Prírodno – technické systémy v Banskej oblasti Špania Dolina – Staré Hory. In: Zborník Slovenského banského múzea, roč. XVI., 1993, s. 7 –22.

4. MIKULCOVÁ, M.: Éra Turzovcov. In: Plus 7 dní. 2003, s. 50 –54.

5. PAULÍNYOVÁ, N., ŽUFFA, M.: Historický Špaňodolinský banský vodovod. In: Vodohospodársky spravodajca. Banská Bystrica, č. 2, 2002, s. 20 – 21.

6. ŽUFFA - ELLEK, M.: Špania Dolina - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. In: Bystrický Permon : Banskobystrická revue pre históriu, literatúru a popularizované vedy, ročník I., č.0, Banská Bystrica, 2003, s. 4 – 5.

7. VOZÁR, J.: Zlatá kniha baníctva. II. vyd., Banská agentúra, Košice, 2000.

8. VAJCÍKOVÁ, Z.: Zmapovanie starých banských záťaží v lokalite Špania Dolina.

Diplomová práca. UMB FPV, Banská Bystrica, 2002, 66 s.

9. HRMO, J., LONGAUER, V.: 25 rokov závodu rudné bane Špania Dolina. Banská Bystrica: Tlačiarne SNP,1989, 28 s.

10. LIESKOVSKÁ, R.: Špania Dolina. http://www.snm.sk/pamiatky/pam‗2002‗4c.htm, 2003.