História závodného stravovania v Železiarňach v Podbrezovej

Predslov

Z bývalého útvaru závodného stravovania vznikla 19. októbra 1995 spoločnosť ŽP OSS s.r.o. ( ŽP - Obchodno-stravovacie  služby s.r.o.).  23.04.1996 bola urobená zmena názvu na ŽP GASTRO – servis s.r.o.

Hlavným predmetom činnosti je závodné stravovanie pre celú spoločnosť Železiarne Podbrezová, a.s., ako aj pre externých odberateľov a iné účelové činnosti, ako napr. predajná, pohostinská a sprostredkovateľská činnosť. Ďalšou podnikateľskou aktivitou spoločnosti je poskytovanie služieb na významných spoločenských a športových akciách, čím sa dostáva do povedomia širokej verejnosti.

O tom, že sa ŽP GASTRO servis, s. r. o., prispôsobuje želaniam stravníkov, svedčí aj rozširovanie ponuky jedál. Ak si v minulosti mali možnosť stravníci vybrať z dvoch, neskôr troch, potom zo štyroch jedol, dnes sa ponuka rozšírila na päť druhov jedál.

Získaním certifikátu Hazard Analysis and Crittical Control Point (HACCP) spoločnosť ŽP GASTRO servis, s.r.o., ako prvá zo slovenských výrobcov jedál spĺňa nielen európske, ale aj celosvetové požiadavky na prípravu zdravých požívatín. Ročná snaha manažmentu a zamestnancov tejto spoločnosti bola zavŕšená prevzatím certifikátu HACCP COMPLIANT, číslo H 02003.

Vlastníctvom certifikátu ŽP GASTRO servis s.r.o. potvrdzuje, že má zavedený a používaný systém HACCP v zhode s požiadavkami normy. Kritéria hodnotenia operatívnosti systému HACCP a Systému zabezpečovania kontroly hygieny potravín podľa 8. hlavy druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky.

Okrem nových výrobných prevádzok sa v rámci stavby T programu vybudovala v osemdesiatich rokoch  aj nová závodná kuchyňa. Toto  možno považovať za novú  etapu  závodného stravovania. Požiadavka pokrývala potrebu stravovania 2500 zamestnancov nového závodu vo všetkých troch smenách. Celá výroba bola projektovaná za predpokladu výroby v 1 smene z dôvodov 100% odloženej stravy, ktorú projektant doporučil ako najprogresívnejšiu technológiu svetovej úrovne. Na tú dobu to bola odvážna  koncepcia závodného stravovania, ale  že to bola dobrá investícia do budúcnosti  sa potvrdzuje  aj v súčasnosti .

Slovenská kuchyňa je našim chutiam i srdciam blízka. Je historickou skutočnosťou, že väčšina typických slovenských jedál pochádza z obdobia nedostatku a biedy. Dnes ich pripravujeme ako tradičné jedlá, ktoré slávia svoje zmŕtvychvstanie. Pôvodné jedlá sú obohatené technologicky do rafinovanej polohy.

Koncom roka 2005 oslávime 10 rokov existencie našej spoločnosti. Keď sa vrátim do obdobia začiatkov, musím konštatovať, že moje predstavy a zámery – orientovať úsilie do výroby jedál - sa napĺňajú a boli správne. Dôkazom toho sú dosiahnuté výsledky, ako aj množstvo vyrobených jedál.

Záverom chcem vysloviť uznanie a poďakovanie  všetkým   pracovníkom , ktorí sa o rozvoj závodného stravovania v našom podniku zaslúžili v minulosti a svojim spolupracovníkom, ktorí v stravovaní a v ostatných účelových činnostiach poskytujú kvalitné služby  v súčasnosti.

                    

                                        Jozef Krella

                                                             riaditeľ s.r.o.

 

Úvod

Územie stredného Pohronia a Horehronia bolo osídlené už v dobe kamennej. Sídliská sa nachádzajú v údolí Hrona a jeho prítokov, kadiaľ viedli obyčajne dopravné cesty. Tadiaľto prichádzala civilizácia od najstarších čias.

V jednej z najstarších a najvýznamnejších lokalít z hľadiska archeologických výskumov na Slovensku, v Hrádku v Hornej Lehote, sa v roku 1999 začal za finančnej podpory ŽP a.s. archeologicky výskum prostredníctvom Pamiatkového ústavu a jeho regionálneho strediska v Banskej Bystrici, v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre(AU SAV) a spol. s r. o. Siman & Jorčík. Na základe tohto výskumu bolo dokázané osídľovanie v dobe staršej a mladšej doby železnej (halštatskej). Nálezy vytvárajú možnosť upresnenia časového vývoja. Rysuje sa tu významná kontinuita osídlenia pôvodného starého obyvateľstva od konca doby bronzovej až blízko k nášmu letopočtu, kde už nastupuje novy rad civilizačných prvkov. Kelti majú pomerne významné nálezové zastúpenie. Nálezy z tohto obdobia možno začleniť do dvoch skupín – z keramiky a z kovu.

Z doposiaľ odhalených nálezov, ktoré nasvedčujú, že v tejto lokalite pred 2000 rokmi žili Kelti, bola pri Hutníckom múzeu ŽP a.s., zriadená  expozícia pravekého osídľovania nášho regiónu.

Na javisko dejín sa dostáva Horehronie od polovice 13. storočia , keď vznikajú banské mestá a začína sa banícka kolonizácia.

Vývoj poddanských obcí ľupčianskeho panstva bol závislý na hospodárskom a politickom postavení zemepánskej vrchnosti, ako aj od jej zámerov. Raz mala snahu vyťažiť nerastné bohatstvo, inokedy lesy, raz pastierske osídlenie, raz stavovské povstania, inokedy protitureckú obranu.

Správnym centrom tohto panstva bol Hrad Ľupča – Zvolenská Ľupča, terajšia Slovenská Ľupča. Hrad bol strediskom panstva ktoré tvorili mestečká a dediny: Slovenská Ľupča, Poniky,  Šálková, Priechod , Podkonice,  Hiadeľ,  Lučatín Medzibrod, Sv.Ondrej nad Hronom, Brusno, Ráztoka, Nemecká, Dubová, Zámostie ,Jasenie, Predajná, Lopej, Dolná a Horná Lehota a Valaská.

Na území ľupčianskeho panstva sa nachádzali nerastné suroviny. Pôvodne ich využívali banskobystrickí a ľubietovskí mešťania - ťažiari – potom sa ich zmocnila komora. Nerastné bohatstvo dalo podnet na vznik baníckych  a hutníckych osád, ktoré sa vyčlenili z právomoci ľupčianskeho panstva. Boli to Hronec, Chvatimech, Piesok , Štiavnička, Lopej, Vajsková a Kramlište.

Písal sa  rok 1840, keď v malebnom a v tej dobe doslovne v panenskom prostredí údolia rieky Hrona pod horou Brezová zakopli sa do tvrdej, skalnatej zeme čakany robotníkov, ako predzvesť nového rozvoja tohto kraja. Začala sa výstavba najmodernejšieho hutníckeho závodu vtedajšieho Rakúsko – Uhorska.

Obec Podbrezová v úzkej doline Hrona na úpätí vrchu Brezová pri hlavnej pohronskej ceste vyrástla  na báze tohto železiarskeho priemyslu.

Autor odpovedá na  otázky:  Ako sa stravovali naši predkovia ? Ako sa bývalo, varilo a jedlo v regióne?  Kde býval robotník v Podbrezovej po založení pudlovne a valcovne a ako sa stravoval?

Práca zachytáva  stav stravovania na prelome 19. a 20. storočia, ako aj nasledujúce desaťročia. Miestami obsahuje údaje siahajúce až do druhej polovice 19. storočia, ktoré autorovi poskytla použitá literatúra. Práca sa venuje predovšetkým javom, bežne rozšíreným na celom Horehroní, pričom nevynecháva ani postupné prenikanie inovácií v časovom období po druhej svetovej vojne.

Opierajúc sa o závery Michala Markuša, tak ako ich on predstavil vo svojej kandidátskej práci, pokúša  sa autor tejto publikácie  zhrnúť základnú charakteristiku tradičnej stravy a stravovania v horehronských lokalitách v období do 60. rokov 20. storočia.

Práca popisuje základné životné podmienky podbrezovských robotníkov po založení pudlovne a valcovne v Podbrezovej , rozvoj závodného stravovania za celé historické obdobie  existencie železiarní,  transformáciu štátneho podniku na akciovú spoločnosť , vznik dcérskej spoločnosti ŽP GASTRO-servis s.r.o.  a jej úspešnú 10 ročnú  prítomnosť na trhu v regióne.

Kolískou železiarstva je Horehronie

Železiarstvo, jeho tradície, ale aj technická a technologická úroveň, množstvo i kvalita produkcie vytvorili z Horehronia najvýznamnejšiu oblasť Uhorska, nielen z hľadiska  hutníckeho, ale spolu so vznikom početných  komorských baníckych a hutníckych obcí a osád  zaradili Horehronie medzi priemyselné regióny krajiny.

Od konca šesťdesiatych rokov 18. storočia bol  erár hlavným výrobcom železa na Pohroní. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia pracovalo v závodoch hrončianskeho, ľubietovského, ponického a tisovského podniku už vyše 300 baníkov, hutníkov a kováčov. Ročná výroba všetkých závodov sa pohybovala okolo 10500 vied. centov kujného železa , pričom približne polovica  pripadala na hrončiansky závod.

Od poslednej tretiny 18. storočia dochádza k prudkému rozvoju železiarskej výroby na Pohroní, ktorý vrcholí za veľkej konjunktúry v období napoleonských vojen.

Koncom 18. storočia vzniká na území zvolenskej župy najväčšia železiarska manufaktúra v Uhorsku tzv. H r o n č i a n s k y   k o m p l e x .

K Hrončianskemu  komplexu patrili  početné vysoké pece a  hámre. (Hronec, Tisovec, Ľubietová, Poniky, Michalová (Pohronská Polhora), Chvatimech, Štiavnička, Piesok, Osrblie, Bystrá ,Jasenie, Vajsková, Lopej, Kostiviarska, Svätý Jakub, Banská Bystrica, Moštenica).

Aj jeho začiatky boli poznačené feudálnymi prežitkami tak v oblasti technickej, organizačno - výrobnej, ako aj spoločensko – politickej. Zásluhou miestnych možností a kapitalistickej industrializácie sa táto manufaktúra už v prvej polovici 19. storočia mení na moderný priemyselný podnik (baníctvo a hutníctvo drahých a farebných kovov na území župy zaniká).

Z baníckych a hutníckych  obcí a osád najväčší význam mal Hronec. Hutníctvo železa budované na prírodných energetických zdrojoch bolo teritoriálne rozptýlené (väčšia koncentrácia prevádzok bola iba v Hronci), začalo meniť sídelný charakter regiónu a jeho sociálno-politickú štruktúru. Príznaky bansko-hutníckej štruktúry má popri Jarabej a Hronci aj Osrblie.

Na prelome 18. a 19. storočia, v doline Bystrá okolo komorského hámru vznikla obec Bystrá. Po spustení prevádzky v Podbrezovej bystriansky hámor stratil perspektívy a zanikol. Piesok, Chvatimech, Osrblie, Vajsková a Kramlištie boli iba malými sídelnými jednotkami, čo vyplynulo z výrobného postavenia hámrov v rámci Hrončianskeho komplexu a z ich polohy (blízkosť obcí Chvatimech a Piesok pri Valaskej a Hronci, Vajskovej pri Lopeji a Dolnej Lehote a Kramlištia pri Predajnej a Jasení.

Pri prvom súpise obyvateľstva roku 1787 bolo v Hronci 96 domov, 149 domácností a 682 obyvateľov. Na jeden dom pripadlo 1,5 domácnosti a 7,1 obyvateľa. Na jednu domácnosť pripadlo 4,6 člena.  Do Hronca sa sťahovali aj obyvatelia susedných a okolitých obcí a miest. Najmú z Brezna, Lopeja, Dolnej a Hornej lehoty, Mýta pod Ďumbierom, Valaskej, Beňuša, Polomky, Slovenskej Ľupče, Seliec, Senice ale i Zvolena a Očovej.

Až do 19.stor. si napr. zamestnanci hrončianskeho hámra stavali iba drevené domy so svojráznou architektúrou ,prevažne trojpriestorové, na kamenných podmurovkách, orientované štítom do ulice, šindľové sedlové strechy a lichobežníkové štíty s podlomenicou, bubníkom a hálkou (inokedy aj valbová strecha). Hospodárske budovy za obytným domom v hĺbke parcely. Novšie drevené domy bez podlomenice na štíte. Typické banské drevené domy s „gangom“ môžeme ešte dnes vidieť v sídlisku, ale aj na jeho okolí. Pretože drevené domy z požiarneho hľadiska na úbočiach okolo vysokých pecí a hámrov boli nebezpečné, správa železiarní z bezpečnostných dôvodov vyžadovala stavať nové domy iba murované. V  osadách ako napr. Osrblie sa tiež stavali drevené zrubové trojpriestorové domy, šindľové strechy so štítom, podlomenicou, bubníkom a hálkou (najmä domy č.123 – 126). V Jasení možno vidieť ešte krajový typ ľudového domu. Novšie murované domy s valbovými strechami, kryté škridľou (inde ešte šindľom) sú tradičnou dispozíciou. V centre sú domy orientované do ulice širšou stranou a dvormi prístupnými podbráním, inde orientované užšou stranou a dvormi uzavretými vysokými doštenými bránami.

V Moštenici sa stavali zrubové trojpriestorové domy s s došteným štítom s podlomenicou. V pitvore bolo otvorené ohnište s odvetraním do širokého komína drevenej konštrukcie s výpletom a hlineným výmazom, vyvedeného cez strechu a obitého šindľami. V izbách boli veľké blokové pece vykurované z pitvora.

V Ľubietovej sa ľudová architektúra odlišuje od krajového typu predovšetkým tým, že toto bývalé banské mesto nevyrástlo na mestský organizmus väčších miest a ani nedosiahlo reprez. výstavnosť. Dom predstavuje v mnohých prípadoch obydlie remeselníkov a vo väčšej miere je zastúpený murovaný dom s použitím slohových architekt. Prvkov na fasádach. Zástavbu ovplyvňuje poloha v centre mesta (radová zástavba), alebo na okrajoch (volnejšia zástavba) Pestrosť typov doplňujú aj domy viacpriestorové (viac ako tri), remeselnícke domy s dielňami, banícke dvojdomy atď. Ako materiál sa používalo drevo, tehla, kameň, strechy boli šindľové sedlové i valbové so štítmi i bez nich (krovy obyčajné hambálkové). V starších domoch boli ešte otvorené ohniská, v izbách pece. Z najstarších objektov je dom č. 217 s dátumom na tráme 1705, drevený zrubový, staršia vstupná časť – bielený zrub v kožuchu, bočná prístavba – neomietnutý zrub na kamennej podmurovke. Dom č. 287 s priechodovou vstupnou časťou v strede datovaný r 1791. Z murovaných domov je z r. 1834 dom č. 142.

 

Poznámka:

Po zániku baníctva  na Starých Horách a  Španej Doline prišli pracovať robotníci na Horehronie. Do povedomia miestneho obyvateľstva sa zapísali ako „starohorci“ a „španodolinci“.

Staré Hory - sú najstaršou baníckou osadou na teritóriu mesta Banská Bystrica. Muži pracovali zväčša v Podbrezovej, alebo  v lesoch ako drevorubači a povozníci. Stavali sa tu drevené zrubové i murované domy (z kameňa) situované podľa terénnych možností (svahy) dlhšou stranou po vrstevniciach ; mnohé dvojdomy so spoločnými pitvormi a veľmi často s krytými pavlačami. Väčšinou šindľové sedlové, valbové i polvalbové strechy. V interiéri otvorené ohniská v pitvore a valcové i kachľové pece v izbách. Pivnice pod domami na strane od svahu. Drevený zrubový dvojdom č. 16 je datovaný 1831.

Špania Dolina - ľudovo Baňa má prastarý pôvod. V roku 1979 zachovaná časť Španej Doliny s rázovitou baníckou zástavbou a so zvyškom historického centra bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Na námestí sa zachovalo niekoľko budov pôvodnej správy baní. Jednou z nich je banícka strážnica – Klopačka zo 16. storočia, ktorá bola sídlom banského inšpektora a banských dozorcov. Vo vežičke bolo situované klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do šachty. Svojmu účelu prestala slúžiť okolo roku 1910.

Obydlie si u neprivilegovaných vrstiev spoločnosti veľmi dlho udržalo pôvodnú účelovú funkciu ochrany pred chladom a nepohodou, pred ohrozením okolitou prírodou, vytvorenia priestoru na vykonávanie niektorých pracovných aktivít, ustajnenia hospodárskych zvierat a úschovy a prípravy potravy

Pri nových prevádzkach vznikajú ďalšie hutnícke obce a osady .( Pohronská Polhora, Michalová ) . Pôdorysné členenie obytných domov  v týchto osadách  sa  zakladalo na tradičnom rozdelení na izbu, pitvor a komoru.

Pitvor bol vstupnou a komunikačnou časťou - prechodom do ostatných častí domu. Bolo v ňom ohnisko na pečenie chleba, lavička s nádobami na vodu, ktorá sa čerpala zo studne na dvore. V pitvore boli i schody do podstrešnej časti - pôjdu, klát na rúbanie triesok. Priestor na ukladanie dreva bol pod schodmi. Na stenách visel drevený riad, korýtka, vahančeky, lopáre, na podlahe stála truhla-štok na potraviny. Pitvor slúžil neraz i na priechod hydiny do podstrešia. Neskôr sa z pitvora stala kuchyňa (dym sa už odvádzal komínom), alebo sa rozdelil na dve časti- pitvor a kuchyňu s pracovným stolom pri sporáku - táflikom. Komora bola odkladacím priestorom, kde boli jamy na zemiaky, sud s kapustou, štok na potraviny, háky s údeným mäsom a slaninou.

V jednej časti pitvora bol stenou oddelený kuchynský priestor, do ktorého sa prechádzalo cez klenutý otvor s typickým hríbovitým tvarom. Zo vstupnej časti sa vchádzalo na jednej strane do izby, na druhej strane do komory. Nad oddeleným priestorom kuchyne sa dvíhal otvorený komín, siahajúci až na strechu.

Kuchynská časť bola oddelená od pitvora klenutím. Odtiaľto bola vykurovaná hlinená pec v izbe, ktorá sa používala aj na pečenie chleba. Na protiľahlej strane oproti čeľusti pece bolo otvorené ohnisko, na ktorom sa varilo v hlinených hrncoch, postavených na kovovej trojnožke. Vedľa neho bol kotol, pod ktorým sa kúrilo, ak bolo treba väčšie množstvo vody. Dym z kuchyne unikal otvoreným komínom. Komín bol vypletaný z prútia a vymazaný hlinou. Unikajúci dym zároveň údil slaninu, šunku a klobásy zavesené na tyči v komíne.

Až do začiatku 20. storočia bola pec najvýznamnejším prvkom vnútorného zariadenia izby. Bola teda veľmi dôležitým miestom v živote každej rodiny a súviselo s ňou aj množstvo poverových a kultových úkonov. Vyhradená bola ženám, čo súviselo s tradíciou udržiavania rodinného ohňa, ktorý bol odjakživa starosťou matiek. Nevesta si napríklad do nového domu prinášala popol z rodičovskej pece. 

Okolo pece bola drevená rohová lavica využívaná aj pri stolovaní. Nad pecou bola upevnená po dĺžke izby žrď na vešanie šatstva, prehodenie perín. V protiľahlom rohu oproti peci bol stôl s rohovými lavicami a kultovým kútom so zavesenou skrinkou na náboženské knihy a písomnosti, malou kaplnkou na sošku svätca. Celá výzdoba kúta závisela práve od náboženského vyznania obyvateľov domu. Nad oknami bol rám s policou na vešanie tanierov a krčiažkov. Postele (dve-tri) boli umiestnené pozdĺž bočných stien. Interiér bol doplnený lavicami, stolcami. Lavice sa prikladali k posteliam kvôli rozšíreniu miesta na spanie. Rodiny s malými deťmi držali v izbe aj kolísku alebo zasúvaciu postieľku. Nad pecou bola upevnená po dĺžke izby žrď na vešanie šatstva, prehodenie perín.

Tradičná pec bývala postavená na podpecí, ktoré vyčnievalo spod telesa pece. Tak vznikli voľné plochy, z ktorých sa predná využívala ako ohnisko, bočná slúžila ako lavica, zadná časť bola obľúbeným miestom detí. Horná plocha sa využívala na odkladanie riadu, ale aj ako miesto pre oddych - najmä pre starších a deti.

"Orali, kopali, ja na peci ležal, keď išli k obedu prvý som bežal". to sú slová jednej z kysuckých riekaniek, ktoré sú jasným dôkazom toho, čo mali už naši predkovia najradšej - leňošenie a maškrtenie... čo poskytovala pec.

V rohu na lavici býval položený prútený kôš na chlieb, na stene visela rohová skrinka "téka", do ktorej sa ukladali poháre, fľaška s pálenkou a svadobný veniec. Šatstvo ukladali v tmavých truhliciach, zdobených maľovaným a rytým ornamentom. Zásuvkové skrine začali používať až na začiatku 20. storočia.

V komore sa uskladňovalo predovšetkým obilie vo vreciach, okrem toho niektoré potraviny a sem sa dávalo aj väčšie kuchynské náradie, ktoré sa denne nepoužívalo. Neskôr bola  v tejto miestnosti zariadená zadná izba. Na obytnú časť domu bezprostredne nadväzovali hospodárske priestory.

Nové zrubové domy sa už stavali na betónových alebo murovaných (plná pálená tehla) podmurovkách a jednotlivé trámy sa už opracovávali strojovo na pílach. Veľkosť okenných otvorov sa zväčšovala a vo veľkej miere sa začali používať združené okenné konštrukcie s novým členením výplne. Namiesto hlinených pecí s otvoreným ohniskom sa stavajú murované pece a sporáky a z bezpečnostných dôvodov vysoké tehlové komíny najčastejšie osadené v zadnom kúte pitvora.

K premene voľného ohniska za uzavreté dochádzalo až od roku 1865 . Tento proces bol veľmi pomalý, možno povedať', že generačný. Murované šparherty boli postupne vystriedané modernými sporákmi. Značne to zjednodušilo celú technológiu prípravy stravy. Starí ľudia    ešte  zohrievali vody pomocou horúcich kameňov alebo kusmi liatiny vkladanými do nádob, po predošlom zahriatí na peci. Podobné archaizmy zavedením šparherta úplne vymizli.

V mnohých prípadoch už pri stavbe nových domov drevený šindeľ nahrádza tvrdá pálená krytina (hlinená škridla, azbestovo-cementové šablóny). Podstrešné komory sú vo veľkej miere neobývané a často len akýmsi nevyužívaným a "trpeným" prvkom v podkroví objektov. Realizované drevené pavlače sa stali len dekoračným detailom štítových stien domov a z funkčného hľadiska spolu s podstrešnými komorami sa takmer vôbec nevyužívali.

 

Ako sa živili naši predkovia ?

 

Vo veľkej väčšine sa  živili prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Jednou z najdôležitejších častí potravy boli obilniny (najmä čierne). Pestovali sa raž, pšenica, proso, ovos, pohánka a pšeno. Chlieb sa piekol hlavne celozrný, až od 19. storočia z miešanej múky (raž so pšenicou), alebo čierny. Niekedy sa do chleba pridávali sušené, pomleté rastliny - kôra stromov, mach, korene a hľuzy. Obľúbené bolo praženie nedozretých obilných zŕn (pražmo) na ploských kameňoch (pražnice). Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude.

Častou zložkou stravy boli cestoviny - halušky (s bryndzou, s kyslou kapustou), šúľance, rezance, knedle a pod. S obľubou sa piekli placky z nekysnutého cesta (posúchy, osúchy).

Po prieniku zemiakov na naše územie sa začali používať v mnohých podobách aj tie. Okrem varených sa podávali aj na kyslo alebo v podobe zemiakových placiek (baba, haruľa a pod.).

Ovocie sa zbieralo väčšinou divo rastúce. Neskôr sa začali pestovať jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. Vyrábal sa z nich lekvár a iné sladidlá. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu. Ten sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Okrem zberu ovocia bol veľmi rozšírený zber hríbov.

Na mastenie, liečenie, svietenie a iné účely sa používali rastlinné oleje z ľanu, konope, maku, repky, slnečnice, orechov, lieskovcov žaluďov a bukvíc. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien.

 Zo zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). V druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody.

Na uskladnenie boli vhodné obilniny, strukoviny, sušené ovocie, údené a sušené mäso.

Počas celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Vyrábala sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Okrem medoviny starí Slováci – Slovieni   pili aj nekvasené pivo.

Dôležitým nápojom bolo mlieko (často kyslé). Vyrábali sa z neho syry, žinčica, srvátka, bryndza a pod.

Medzi typické slovanské koreniny patrí rasca, cesnak, cibuľa, majorán, kôpor, chren, petržlen, bazalka, rozmarín, materina dúška, a huby rôznych druhov.

 

Prvým jedlom dňa boli u našich predkov raňajky. Jedli sa spoločne z hrncov. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. S obľubou jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Hlavné jedlo bolo až neskoro popoludní.  Pilo sa z drevených črpákov, jedlo sa drevenými lyžicami, neskôr z drevených tanierov, na varenie sa používali hlinené a kovové hrnce.
 Drevené bolo v podstate všetko, čo neprišlo priamo do styku z ohňom.
Stravu ako zelenina a ovocie jedli starí Slováci – Slovieni  surovú. Varilo sa pomocou horúcich kameňov, ktoré sa prenášali drevenými kliešťami z ohniska do nádoby s vodou. V neskoršom období sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke. Pieklo sa na kameňoch alebo na peci, v popole alebo v peciach. Mäso sa pieklo pod pahrebou v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Takto sa piekli ryby, vtáky, zver, raky, slimáky a zemiaky.

 

Mäso bolo v dedinskej chalupe na stole len v nedeľu a vo sviatok, aj to väčšinou len varené z polievky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Popritom sa chytali ryby, alebo sa ulovila i nejaká zverina. Až neskôr pribudlo bravčové mäso. Hovädzina patrila medzi panské, luxusné potraviny a jedla sa veľmi zriedkavo, väčšina mäsa sa konzervovala solením  alebo údením. Najviac sa tak dialo cez zimu, pred Vianocami, alebo cez fašiangy, keď sa robili zabíjačky. Jaterničky, klobásky, tlačenka a huspenina chutia rovnako nám, ako si na nich pochutnávali naši predkovia pred dvesto rokmi.

Bielkoviny z mäsa často nahrádzali potraviny vyrobené z mlieka. Varievala sa mliečna polievka, ktorú poznali v každom kúte Slovenska pod rôznymi krajovými názvami. Zvara, čír,  či žufka sa podobali demikátu – bryndzovej polievke, typickej potrave horských oblastí, kde sa chovali ovce. Z ovčieho mlieka bol výborný aj ovčí syr a oštiepky. Gazdiné si samy vyrábali maslo, ktoré sa v špeciálnej nádobe mútilo zo smotánky, pozbieranej z nadojeného kravského mlieka. Z kyslého mlieka sa zasa robil tvaroh, ktorý si niekde zvykli aj konzervovať. Posolený a rozmrvený tvaroh sa natlačil do drevenej geletky, zatlačil kameňom a uložil do studenej komory. Vydržal takto i celú zimu.

Alebo ho vytvarovali do homôľky a nad sporákom nechali usušiť. Strúhali z neho potom posýpku na cestoviny alebo koláče.

Z ovčieho mlieka  sa robili oštiepky ale aj parenice. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola bryndza.. Liečivé účinky sa pripisujú aj žinčici, ktorý bol hlavnou potravou ovčiarov.

Často sa pripravovali jedlá aj z vajec, najmä praženica, ktorá sa podávala na chlebe ako sýte raňajky či večera.

Vo všetky významné sviatky či udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá. Na Vianoce sa napríklad jedávali typické vianočné polievky, niekde z kapusty a niekde z šošovice, fazule alebo hrachu. Na Štedrý deň sa podávali opekance s makom a rozličné plnené pirohy. A samozrejme, vianočné koláče – kuchne, kračúny, štedráky, calty, či ako sa všetky volali. Piekli sa aj záviny z kynutého cesta plnené makom alebo orechmi. Na vianočnom stole nechýbal med, huby, ovocie. K fašiangom patrili zasa šišky, k Veľkej noci jedlá z vajec, pečené jahniatko, údená šunka a klobásy.

Rytmus života sa riadi rytmom prírody a príroda ho určovala štyrmi ročnými obdobiami. V zime sa jedlo viac živočíšnych tukov a bielkovín, sušené ovocie, kvasená kapusta. Na jar jedávali naši predkovia zelené vňate, naklíčené obilie, v lete zase ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. Na jeseň hroznové víno, surovú kapustu, cibuľu, cesnak. Potraviny, ktoré vyrástli za rovnakých podmienok, v akých sa žilo. Naši predkovia cítili, že sa treba pripraviť na zmeny podmienok na prechode ročných období a  že treba organizmus vyčistiť.

 

Ako sa varilo a jedlo  v  regiónoch ešte aj v prvej polovici dvadsiateho storočia?

Jedlo sa predovšetkým skromne, striedmo a spoločne. Spoločné jedenie bolo aj dôležitým spoločenským aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Stôl musel stáť v kultovom rohu miestnosti oproti peci. Každý člen rodiny mal svoje miesto, gazda ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Muži a ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži. Jedlo sa z jednej misy, ktorá bola veru poriadne veľká – priemer mávala až päťdesiat centimetrov. Každý mal vlastnú drevenú lyžicu, označenú svojim znakom. Správanie sa pri jedle sa riadilo podľa pevných pravidiel, dodržiaval sa takzvaný „móres“.

Chudobní  varili väčšinou jednoduché a sýte jedlá z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Mäso bolo na tanieri veľmi zriedkavo. Obľúbene boli rôzne obilninové kaše: prosná, nazývané aj pšeno, kušala či jáhli, alebo pohánková kaša, krúpová kaša z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša. Jedlo sa podávalo v spoločnej mise, ochutené naslano údenou slaninkou a cibuľou, alebo nasladko, sladená medom, neskôr i cukrom. Často boli na stole i cestoviny ,a to nielen známe halušky, ale aj šúľance, mrvence – strúhané na strúhadle, rezance, nazývané tiež slíže či šífliky. Posypané orechmi, makom, lekvárom, cukrom a poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Gazdinky často varievali aj plnené cestoviny, najmä pirohy. Plnili sa sladkou alebo slanou plnkou a varili sa vo vode. Výborné vraj boli liptovské, šarišské a spišské pirohy s bryndzovou, tvarohovou, kapustovou, zemiakovou, ba niekedy aj mäsovou plnkou. Lokše, placky, osúchy sú známe i dnes. Pôvodne sa cesto na placky pripravovalo len z osolenej vody a múky a pieklo sa nasucho, v popole ohniska, v peci a neskôr na platni sporáka. Rôzne osúchy sa piekli z chlebového cesta., ktoré ostalo  pri pečení chleba. 

Najrozšírenejšou zeleninou pestovanou na Slovensku bola kapusta. Používala sa po celý rok. Bola odolná voči zime a jej hlávky sa v pivnici či komore uchovali dlho čerstvé. Jednoduché bolo aj jej konzervovanie nakladaním a kvasením v drevených sudoch. Z kyslej kapusty sa varila najmä polievka – kapustnica a hustý prívarok. Dusenou hlávkovou kapustou sa plnili koláče, takzvané kapustníky, alebo sa pridával k cestovinám.

Odpradávna boli na Slovensku strukoviny, najmä šošovica, hrach a bôb, ktorý postupne vytlačila fazuľa, každodennou základnou potravou. Varili sa z nej polievky a rôzne prívarky. Až posledných dvesto rokov sa najdôležitejším  jedlom stali zemiaky., ktoré dali základný charakter našej strave. Jedli sa samostatne ako hlavné jedlo – varené i pečené, alebo sa z nich pripravovali polievky, kaše a prívarky. Zemiaky sa pridávali aj do cestovín, placiek, chleba i koláčov. Dodnes si pochutnávame na zemiakových plackách, haruli a zemiakovej babe.

Ešte v 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Človek jedol predovšetkým rukami. Používal iba nôž na odkrojenie mäsa - ak sa nepodávalo už porciované ako v antike a lyžicu na naberanie redších pokrmov z misy na chlieb, na príslušnú doštičku, a od neskorého stredoveku na tanier alebo priamo do úst. Tento "príbor" patril k osobným potrebám a nosil si ho každý v puzdre za pásom. Vidlička sa v Európe udomácnila koncom 16. storočia, spočiatku bola určená na syr, alebo ovocie v sirupe.

Zostava trojdielneho príboru ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia, hoci výnimočne existovali príbory už v 16. storočí. Zaujímavý je materiál, z ktorého ich v minulosti vyrábali. Bolo to drevo a kov. Drevo, najmä borievkové, buxusové, cyprusové, santalové a ebenové - sa používalo na lyžice i obklady rúčok. Používalo sa  železo, cín, mosadz, bronz na lyžice, ale i črienky nožov a vidličiek rovnako, ako aj perleť, mušle, kosti či rohovina. Ich funkčné časti boli až do 20. storočia zo železa alebo ocele.

Charakter tradičnej stravy na Horehroní

Strava Horehroncov bola do značnej miery ovplyvnená prírodnými podmienkami kraja, kde sa skúmané lokality nachádzajú. Veľkú úlohu zohrala tiež izolovanosť' kraja a možnosti spojenia s okolitým prostredím, miestna výroba i proces sociálneho vývoja oblasti.

Pastieri, roľníci, furmani, lesní robotníci a uhliari sa vyznačovali bohatými znalosťami o vhodnej potrave, ktorú okolitá príroda ponúkala. Stabilné miesto v strave mali huby, kapusta a zemiaky.

Zemiakov sa pestovalo viacero druhov. Za najkvalitnejšie sa považovali hronské (žlté) zemiaky.

Najdostupnejšie bolo stále lesné ovocie. Vzhľadom na drsnú klímu boli horehronské dediny odkázané na dovoz ovocia z teplejších oblastí, napr. z gemerských dolín. Počet ovocných stromov bol veľmi malý.

Údenie, ktorému predchádzalo nasolenie, sa týkalo produktov živočíšneho pôvodu . Údila sa slanina, mäso, mäsové výrobky, ulovené ryby a ovčie syry.

V oblasti Horehronia bol odjakživa nedostatok obilnín čo sa kompenzovalo importom z iných oblastí. Horehronci sa zásobovali obilím najmä prostredníctvom sezónnych prác v južnom Gemeri a na Dolnej zemi. Bežne sa dopestoval len jačmeň a ovos, raž sa dovážala. Zrná obilnín sa drvili v stopkách a mleli medzi kamennými okrúhlymi doskami, neskôr vo vodných mlynoch. V druhej polovici 19. storočia nastúpili valcové mlyny, ktoré so sebou priniesli zlepšenie kvality múky. Hoci sa neujali okamžite na všetkých miestach, bol to prevrat v mletí. Múka sa začala dovážať' železnicou z Rimavskej Soboty. Potom už bolo viac druhov múky Rozlišovala sa najkvalitnejšia nulka, prvá, druhá určená pánom v meste, z trojky, štvorky a pätiny sa piekli koláče, zo šestiny a  sedminy  zase chlieb. V 50. rokoch sa v kuchyni horehronských rodín používali tri druhy múky kupovanej v obchode: hladká, polohrubá a hrubá.

V strave skúmanej oblasti boli frekventovanou používanou surovinou tiež jačmenné krúpy a kukuričná múka (kukuričianka).

V minulosti sa zaraďovali k rozšíreným jedlám kaše pripravovali sa z múky zemiakov, kapusty, z kukuričnej múky. Dochucovali sa rozpraženou slaninou, maslom, bryndzou, slaným tvarohom, kyslou kapustou alebo maslom. Medzi tieto múčne kaše sa zaraďovali  čír, chamula, kolotka  a fučka V rámci nich sa vyskytovali viaceré obmeny· : štíkaná chamula, podbíjanec – podbiják,  muntielový  čír, biely čír, škorce, múza (mujzaJ, komprdy. Číra (riča) sa pripravovala zo strukovín v chudobných rodinách. Žoltana kaša sa varila z uvareného prosa. Medzi archaické druhy kaší patrí kaša z vymlátených konopných semien.

Prekladance, šlapava,  majú skôr charakter prívarku zo zemiakov a kyslej kapusty. V mlieku sa varievala rýskaša (rajs) a grísik, považované za vývojovo najmladšie kašovité jedlá.

K najzásadnejším zmenám v súvislosti s dejinami chleba došlo na Horehroní až v rokoch po ll. svetovej vojne, keď domácka výroba chleba, domácka technika výroby zanikla a jej miesto i úlohu preberala priemyselná produkcia chleba.

V druhej polovici l9. storočia sa chlieb v obciach na Horehroní piekol iba na sviatky- bežne boli konzumované skôr nekysnuté chleboviny vo viacerých  variantoch - bugáče, posúchy, posúšky, priesniky. Mnohé si zachovali svoju obľúbenosť aj v prvých desaťročiach 20. storočia. Ich základom bola vždy múka a voda, postupne sa do ich cesta pridávali zemiaky, kapusta, minerálna voda i kypriace prostriedky. Predchodcom kynutého kapustového závinu bol posúch pečený na liste kapusty - kapustník. Jedával sa i pagač,  presnec, vriacou vodou poliate posúchy. Hranica medzi chlebovinou a koláčom bola veľmi nejasná. Vývoj priniesol zdokonalenie pečiva polievaním maslom, bravčovou masťou, posýpaním tvarohom, bryndzou, makom a pod. Podplamenník bol pôvodne nekysnutou chlebovinou, pretrval však pod týmto názvom i pre  kynuté pečivo. Náhradou chleba bola v minulosti i baba, haruľa, ťapša, nálisník pečivá z múky a zemiakov.

Vývoj chleba v skúmanej oblasti začal ovseným chlebom. ktorý neskôr vystriedal jačmenný a ražný (žitný). Núdzovým variantom bol chlieb z riasy, získaný z vysušených jahňad liesky, ktoré sa mleli na múku. Gazdiné zvykli miešali do chlebového cesta múku ovsenú a ražnú, neskôr kupovanú múku s varenými zemiakmi.

V domácnostiach sa pekával chlieb jedenkrát týždenne Pieklo sa šesť' až sedem bochníkov s použitím paru pripraveného zo pšeničných otrúb alebo kvasu podmlatu zo zvyškov cesta. Najnovším kupovaným prípravkom bolo droždie.

Archaický variant horehronského koláča posúch (posúšok) sa v príprave veľmi neodlišoval od chleba. Až neskôr sa na koláče vyčlenila jemnejšia múka a bol pečený výlučne na sviatočné príležitosti. Do cesta koláča sa začalo pridávať' mlieko, vajcia, maslo, kypridlá, bryndza (bryndzovník), kapusta (kapustník). Po I. svetovej vojne prišlo do zvyku posýpat' posúchy makom, orechmi, tvarohom. Postupne sa vyčlenili makovník, tvarožník, lekvárnik, výchytník.

Obradové opekance a kvaky boli na štedrovečernom stole v každej horehronskej domácnosti. Podobné bolo aj ďalšie obradové jedlo - lokše. Starší typ sa piekol z obyčajnej chlebovej múky, neskôr už aj s mliekom. Kurastra (baba) bola vítanou pochúťkou pripravovanou z mlieka po otelení kravy a z múky.

Oplátky zvykol piecť pôvodne rechtor s mendíkmi, ktorí ich tiež nosili pred Vianocami po jednotlivých domácnostiach. časom ich začali ženy piecť' sami.

K slávnostným druhom koláčov patril svadobný koláč, spočiatku na nerozoznanie od chleba. V minulosti sa doň zapekal nevestin prsteň. Neskôr sa cesto vylepšovalo vajíčkom, mliekom, maslom, droždím. V horehronských dedinách mal viacero názvov: pletenec, pleteňák, rozhaňaník, rozhaňanec. Neskôr sa začalo piecť na svadby viac menších pleteňákov.

Ďalším obradovým pečivom bol veľkonočný koláč - páska (pascha). Piekla sa z jemného kynutého koláčového cesta s prídavkom mlieka a vajec. Mala okrúhly až vencový tvar. Plnila sa tvarohovou plnkou so žĺtkami a cukrom. Na Veľkonočnú nedeľu bolo zvykom svätiť, okrem iných potravín, i  paschu.

Ako najpopulárnejšie pečivo boli vyprážané buchty (graple, šišky), ktoré však nemali v regióne dlhú tradíciu. Všeobecne sa rozšírili až po L svetovej vojne. Vyprážaním sa pripravovali fánky (triesky, herovky, pankušky).

Novým elementom v strave boli taktiež  palacinky, štrúdle, kúsky (zákusky), piškótové cestá a torty. Nie všetky gazdiné boli schopné zhotovovať  tieto novoty, a z toho dôvodu sa po 1I. svetovej vojne začali organizovať v horehronských obciach kurzy, kde si ženy mohli osvojiť techniku ich prípravy. Zriadením pekární sa začalo konzumovať' tiež biele pečivo - rožky, briošky, vianočky, buchty, šatôčky, záviny, parené knedle.

Obyvateľstvo tohto kraja je veľkým milovníkom cestovín. V polovici 20 storočia sa pripravovali závarkové cestoviny do polievok i tzv. suché cesto: tĺapkance, ťapky, trhance, čier, čír, ciblíky, bobálky, halušky, rezance, šífliky, pirohy, pekance, škorce. Nemenej obľúbené boli ,gágoríky, rezance na sucho, trhance alebo ,šúľky, šúľance. Špecialitou tu boli horehronské guľky z haluškového cesta s nakrájaným údeným mäsom. Novšou cestovinou boli knedle a  buchty na pare .

V strave Horehroncov hrali oddávna dôležitú rolu polievky. Hustých polievok sa varilo viac, nakoľko cieľom bolo dôkladne ľudí zasýtiť kvôli náročnej práci na poli, v lese a pod. Varené listy z podbeľa, pŕhľavy, lobody spadajú do kategórie najstarších hustých polievok. Dopĺňala ich hrachová, bôbová alebo šošovicová polievka. Polievky z kyslej a sladkej kapusty sa vyskytovali vo viacerých obmenách. Na husto sa bežne varievali i krumple. Rozšírená bola i zapražená polievka zahustená cestovinou alebo chlebom.

Stále miesto v kuchyni na Horehroní mali polievky z mlieka a smotany. K starším patrili stieranka  a bryndzový demikát.

Zriedkavo sa na stole objavovali mäsové polievky. Pôvodne tento názov označoval hovädziu polievku, pripravovanú i v polovici 20. storočia výlučne na nedeľný sviatočný obed. Medzi ďalšie druhy polievok patrila kuracia, údený vývar s krúpami, kutľová (drobková) a barania polievka. Medzi novšie druhy patril guľáš.

Rozdiel medzi omáčkou a hustou polievkou bol v minulosti minimálny. Najstaršie omáčky sa pripravovali z divo rastúcich rastlín a zahusťovali masťou a múkou. Medzi zachované staršie varianty možno spomenúť podlieu  a papsún. Podlieu sa pripravoval z mlieka a zápražky. Dochucoval sa soľou, štipkou cukru a octom. Konzumoval sa s chlebom alebo so zemiakmi.

V tradičných polievkach i omáčkach prevládala kyslá príchuť. Nové druhy začali po prvej  svetovej vojne variť mladé gazdinky.

Medzi tukmi používanými v kuchyni sa v najväčšej miere uplatňovala bravčová masť' a maslo. Po roku 1944 vzrástla spotreba oleja a margarínu (Ceres, Vitello). Neskôr sa margarín začal používať v každej domácnosti.

V minulosti bolo charakteristické samozásobovanie sa mäsom, živočíšnymi tukmi, mliekom a mliečnymi produktmi, ako aj vajciami. Mäso sa v bežný deň na stole nenachádzalo. Najdostupnejšími druhmi mäsa bola baranina, bravčovina a hovädzina. Hydina, divina a ryby boli vzácnym spestrením stravy. V polovici 20. storočia bola už v každej obci aspoň jedna predajňa Mäso a údeniny. Na prelome 19. a 20. storočia bolo zvykom ešte chytanie žiab do 19. marca, "keď' sneh skape".

Zo živočíšnych tukov bol všeobecne používaný loj (baraní a hovädzí), slanina a sadlo. Najnovšou formou bol šmalec (topená masť z mastných častí bravčoviny). Rozšíril sa po druhej svetovej vojne. Napriek tomu, sa však často staršie gazdinky vracali k starému osvedčenému spôsobu prípravy zápražky z údenej slaniny.

Na Horehroní sa konzumovalo kravské, ovčie a kozie mlieko, ako aj mliečne výrobky. Kto nechoval zviera, mal možnosť odpracovať si dluhánik mlieka. Z kravského mlieka sa získavali viaceré výrobky: maslo, kýška ,tvaroh, cmar.

Rovnako boli vyrábané ovčie  produkty : ovčí syr, žinčica  maslo z urdy ,kyslá žinčica, hrudové syry a bryndza.

Pitnú vodu si obyvateľstvo bralo z Hrona až do prvej svetovej vojny. V blízkosti domov si vystavali studne s príklopom. Okrem tuho, mimoriadne obľúbená bola minerálna voda (kyslá voda, šťavica). Lesní robotníci sa osviežovali brezovicou, javorovou vodou,  mjadovkou. Mjadovka sa získavala  opláchnutím včelích plástov.

Najžiadanejšia bola pálenka. Furmani ju importovali zo Spiša pod názvom ovsianka, žitnica, fefermincka, drienkovica, či chabzovica. Okrem toho sa konzumovala i lacnejšia pálenka. Typickým zvykom v regióne bolo namáčanie bylín, aby sa zvýšil jej povzbudzujúci a liečivý účinok. Sviatočným nápojom bola hriata pálenka  hrianka

Poznámka:

Zo záznamu kroniky sa dozvedáme, že v r. 1813 – 1821 vrchnosť v Hronci dávala veľký pozor na to, aby ľudia z pšenice, alebo ovsa nepálili pálenku, lebo obilia bolo v kraji tak málo, že ho museli dovážať zo Spiša, ba až z Poľska.

 

Víno sa konzumovalo na Horehroní v malej miere. Nahrádzalo ho pivo, dostupné v oblasti po 1 svetovej vojne zriadením pivovaru Tatran v Poprade.

Káva a čaj patrili tiež medzi novšie nápoje. Odvary z bylín sa v minulosti používali na liečivé účely. Popri bylinkových čajoch sa začal konzumovať i čierny čaj. Káva bola vyslovene sviatočný nápoj, len postupne sa dostávala i do bežného dňa.

Osobitnou problematikou je slávnostná a príležitostná strava. Nedeľný jedálny lístok sa vždy odlišoval od celotýždenného. Tradíciou bolo variť mäsové pokrmy. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. Veľkonočné obdobie, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. V dávnejšej minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu. V obciach Šumiac a Telgart, kde prevláda gréckokatolícke náboženstvo ani maslo. Vytápali a zlievali ho do hlinených nádob a konzumovali ho až po Veľkej noci. Počas pôstneho obdobia hlavným jedlom boli zemiaky, kapusta, fazuľa, krúpy, chlieb, väčšinou čierny a kde mali kravu aj mlieko. Aj Vianociam predchádzajú pôsty – očistné kúry. Od 11. storočia sa posledné štyri týždne pred Štedrým dňom drží advent. Je to pôstny čas, kedy sa treba zdržať nadmerného jedenia a pitia.

Dnešná štedrovečerná večera sa v porovnaní s tradičnou príliš nezmenila. Azda jedine zmenou je obohatenie jej jedálneho lístka niektorými mäsitými jedlami a jemnejšími druhmi koláčov a pečiva.

Zmeny zaznamenal život aj vo svadobnej hostine. Ako uvádzajú respondenti, bola to jednoduchá hostina. V druhej polovici 19. storočia sa obohatila o kyslé jedlá a mäso. Na horehronských svadbách sa pomerne málo jedlo, zato sa tým viac  pilo. Koláče sa začali piecť vo väčšej miere až koncom 19 storočia.

Na karoch boli ako súčasné jedlá označené graple, pražené mäso, chlieb a sladká pálenka.

Príležitosťou pre usporiadanie hostiny boli hody, fašiangy, Mitrová zábava, pierkové hostiny po ukončení stavby domu. Základom bolo vždy varené mäso, chlieb a pálenka, na prelome storočí pribudli i koláče. Dnes aj na Horehroní jedálny lístok v domácnostiach nie je typicky horehronský ako kedysi, ale je podobný iným krajom Slovenska

Predstavme si, ako asi vyzeral život našich praotcov – večery bez elektriny, bez rádia a najmä bez televízie. K večeru sa rodina zišla a rozprávalo sa o tom, čo sa cez deň udialo – o ľuďoch, o práci, o zvieratách, o prírode. Odmalička všetci počúvali príbehy členov rodiny a ľudí z okolia a tak poznali osudy svojich známych a blízkych až do niekoľkých generácií. Rytmus života sa riadil rytmom prírody a príroda ho určovala štyrmi ročnými obdobiami. V zime sa jedlo viac živočíšnych tukov a bielkovín, sušené ovocie, kvasená kapusta. Na jar jedávali zelené vňate, naklíčené obilie, v lete zase ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. Na jeseň hroznové víno, surovú kapustu, cibuľu, cesnak. Potraviny, ktoré vyrástli za rovnakých podmienok, v akých sa žilo.

 

Založenie pudlovne a valcovne pod Brezovou

Svojimi počiatkami siahajú dejiny podbrezovských železiarní ešte do tridsiatych rokov 19. stor. a myšlienka ich založenia je úzko spätá so stavbami železníc v habsburskej monarchii a perspektívami veľkého odbytu železiarskych výrobkov, ktoré tieto stavby, resp. plány stavieb železníc, poskytovali.

Vychádzajúc z predpokladu zvýšeného odbytu železiarskych výrobkov na jednej strane a zo snahy o zúžitkovanie bohatých zásob, najmä paliva, ale aj rúd, začala sa komora vo Viedni zaoberať myšlienkou výstavby modernej valcovne v Uhorsku.

V roku 1836 navrhol hlavný komorný gróf G. Svaiczer  viedenskej komore stavbu valcovne, nasledujúceho roku nariadil správe Hrončianskych železiarní, aby pripravila podklady pre konkrétny plán  a rozpočet novej valcovne  a v roku 1838 ich nariadil vypracovať. Vtedy urgovala plány už aj viedenská komora. HKGÚ (Hlavnokomornogrófsky úrad) schválil plány vraj už v roku 1939 a toho istého roku nariadil knieža  A. Lobkowitz výstavbu. V roku 1839 sa komisia, ktorú  tvorili G. Svaiczer, M. Glanzer  a A. Lobkowitz z Banskej Štiavnice, dohodla na presnom umiestnení valcovne - na vybranom mieste sa vtedy nachádzali močiare.

Hlavnokomornogrófsky úrad schválil plány vraj už v roku 1839 a toho istého roku nariadil A. Lobkowitz výstavbu. Podľa prvých plánov to mala byť pudlovňa, univerzálna valcovňa plechu, tyčového železa a koľajníc. Projektantom závodu bol Anton Glanzer.

Celý objekt bol umiestnený asi 2 km poniže sútoku Čierneho Hrona a Hrona, na jeho pravom brehu, pod svahmi hory Brezová, podľa ktorej dostal objekt aj svoje meno. Spolu s priľahlými budovami sa tiahol objekt pri Hrone v dĺžke asi 500 m. V jeho centre bola veľká budova tvaru U, rozdelená splavom na dve krídla, uprostred s dúchadlom. Tu bola umiestnená vlastná pudlovňa a valcovňa a podľa pôvodného plánu malo jedno krídlo slúžiť výrobe koľajníc a druhé výrobe kolesových obručí, kotlových a iných plechov. Niže hlavnej budovy boli adjustačné dielne pre konečnú úpravu už vyvalcovaných koľajníc, kováčska a iné pomocné dielne, za hlavnou budovou sušiace komory dreva a píla. K závodu patrili ešte administratívne budovy, byty pre úradníkov a krčma niže hlavnej budovy a povyše nej boli robotnícke kasárne (šalandy) a robotnícka kolónia, maštale a skladové priestory pre drevo. Približne kilometer povyše hlavnej budovy stála na Hrone hrádza, odkiaľ prívodný kanál privádzal k náhonu  vodu pre dúchadlo, valcovne a ostatné stroje závodu. Všetky objekty spájala vnútropodniková úzkokoľajná železnica na koňský záprah, ktorá slúžila najmä preprave dreva.

Osada  PODBREZOVÁ sa vyvíjala od roku 1840 ako fabrické sídlo pod vrchom Brezová, okolo novej pudlovne a valcovne najmodernejšieho podniku Hrončianskeho železiarskeho komplexu.

Určite každý z nás má svoje obľúbené miesto, kam sa vždy rád vracia, na ktoré ho viažu spomienky na detstvo, alebo, ktoré ho očarilo svojimi krásami a stalo sa jedinečným.

Každý potenciál či už obce alebo mesta je charakterizované prírodnými, ekonomickými a v neposlednom rade aj demografickými činiteľmi, ktoré vo veľkej miere determinujú danú obec alebo mesto a poskytujú im možnosti využiť tento potenciál pre rozvoj a prosperitu územia.

Poznámka:

Niektorí kronikári považujú názov Brezová za pôvodný, lebo ešte v rokoch 1918 a skôr  nachádzame tento názov v ľudovom prejave:„...robím pod Brezovou...“, teda pod brezovou horou, t.j. v Podbrezovej.

Významnú úlohu pri vzniku a rozvoji železiarstva v Podbrezovej zohrala už rozbehnutá výroba v Hronci, v Piesku a v okolí,  ako i v mnohých hutách v Rakúsko - Uhorsku. Po zániku okolitých manufaktúr sa železiarne v Podbrezovej dostávali do povedomia v širšom rozsahu hutníckej výroby, a to najmä v oblasti kováčskych a zlievárenských výrobkov.

Železiarne v Podbrezovej vznikali a rozvíjali sa za súčasného úpadku a likvidácie banského a hutného podnikania na okolí  Banskej Bystrice, ako aj likvidácie okolitých zastaralých železohutných prevádzok.

V Podbrezovej pracovali robotníci z Moštenice, Hronca, Pohronskej Polhory, Bystrej, Jarabej, Poník Ľubietovej, Starých Hôr, Španej Doliny, Vajskovej, Banskej Bystrice, Tajova.

V náčrte uverejnenom v Historickom časopise VII - 3, uvádza Paulíny  na strane 403 - plán Podbrezovskej valcovne, kde je  zakreslených aj 10 domov robotníckej kolónie, jedna "šalanda" (robotnícka kasáreň), byty pre úradníkov a hostinec. Výstavbu týchto objektov možno klasifikovať ako založenie osady pod horou Brezová, t.j. dnešnej Podbrezovej. V roku 1852 boli postavené aj prvé byty  a úradovne pre úradníkov.

V matrikách sa s Podbrezovou stretávame od roku 1849. Z Podbrezovej postupne vyrástlo významné priemyselné centrum. V osade sa od roku 1849 narodilo 95 ľudí, z toho 37 chlapcov a 58 dievčat, V rokoch 1849 – 1861 prirodzeným prírastkom pribudlo iba 5 ľudí. V osade sa uzavrelo 15 sobášov. Iba 4 manželstvá boli uzavreté s miestnymi partnermi z najbližšieho okolia a 7 bolo ostatných.

Roku 1867 pracovalo v Podbrezovej asi 600 robotníkov, r.1881 asi 770 robotníkov, r.1885 okolo 1360 robotníkov, r.1893 asi 1860 robotníkov, r.1895 okolo 2100 robotníkov, r. 1900 asi 2300 robotníkov. Celý komplex (Podbrezová, Piesok, Tisovec ,Ľubietová a Chvatimech zamestnával r 1900 asi 3500 robotníkov.

V roku 1873 sa uvádza v súpise 13 obytných domov pre majstrov a technikov  , dve jednoposchodové budovy pre správu železiarní a vedúcich pracovníkov a 3 robotnícke šalandy, ktoré mali 24 miestností, kde sa robotníci striedali na dve zmeny po 12 až 16 hod. Na varenie im slúžilo 5 spoločných kuchýň.

R. 1876 bolo v Hronci založené potravné družstvo, ktoré malo svoju filiálku aj v Podbrezovej. Hlavní zakladatelia tohto družstva boli: Jozef Schmidt – Fajlík - zlievačský majster, Anton Rolla - modelársky majster, Žigmund Vančo - klinčiarský majster, Štefan Siman - predný valkár, Just - pisár, Anton Schreiner  - valkár.

Družstvu sa viedlo dobre, takže hneď po roku vstúpili doň aj úradníci. Boli zmenené  stanovy družstva a bol zmenený názov na: "Magyar Király Vasgyári Fogyasztási Szövetkezet" t.j." Maďarský kráľovský potravinový spolok železiarní".

Mal 1592 účastín v hodnote 15.420 zlatých. V tých časoch zarábali robotníci 2 zlatky, takže akcie boli dosť vysoké. Cieľ založenia bol ten, aby sa pre robotníctvo a úradníctvo Hronca a Podbrezovej utvoril spoločný potravinový spolok pod jedným vedením a tomuto zamestnanectvu bola daná možnosť zaopatriť si lacnejšie a lepšie potravinové články a šatstvo. Predtým sa kupovalo len na jarmokoch, kde bola veľká drahota, doprava železnicou ešte nebola, dovážalo sa všetko len povozmi, čo ešte viac zvyšovalo ceny tovaru.

 Úlohou družstva bolo teda nakupovať potraviny a šatstvo a predávať svojim členom na knižku tovar za výhodných podmienok. V roku 1887 následkom rozšírenia fabriky a presídlenia riaditeľstva z Hronca do Podbrezovej, zhrnulo sa viac robotníctva a úradníctva do Podbrezovej, a preto bolo potrebné, aby sa tu v rámci potravinového spolku otvorila malá obchodná miestnosť, kde by sa dalo každý deň a celý deň nakupovať. Prvá predajná miestnosť bola v šalande č. 6, kde 2 razy do týždňa bol výdaj tovaru, ale len najpotrebnejších vecí ako bola múka, slanina, soľ, cukor, korenie, tabak atď. Sem chodieval účtovník z Hronca striedavo s tunajšími členmi výboru vydávať tovar, ktorý sa predával výhradne len na úver a nákup za hotové peniaze bol celkom zakázaný. Úlohou družstva bolo nakupovať potraviny a šatstvo, predávať ich svojim členom na knižku za výhodnejších podmienok.

 Účtovníci potom zrážali za nakúpený tovar v družstve. Prvým predsedom družstva bol vtedajší riaditeľ závodu Viliam Wagner.

Po koncentrácii výroby  sa do Podbrezovej preniesla aj správa družstva a v potravinovom družstve  sa začalo predávať denne aj za hotové. Potravinové družstvo malo svoje stanovy. Účastiny v ňom mali hodnotu po 10 ft. Od začiatku ho však ovládala správa železiarní, všetky kľúčové miesta boli obsadené úradníkmi.

V roku 1911 vstúpil na čelo potravinového spolku Rudolf Špannbauer - riaditeľ závodu - a s veľkou usilovnosťou, neľutujúc žiadnej námahy, previedol všetko, aby členom umožnil dobrý a lacný nákup tovaru.

Železiareň v Podbrezovej dostala samosprávu v r. 1883 a firma mala názov Brezovai királyi vasgyár Zólyom Brézo – Brezovské kráľovské železiarne Zvolenská Brezová.

Kerpelyho prestavba a modernizácia železiarní v rokoch 1880 – 1885 priniesla nielen znovuoživenie výroby nainštalovaním nových výrobných zariadení (buduje sa nová valcovňa - spolu 8 valcovacích tratí, 2 siemens-martinské pece, rúrovňa)  a obohatenie výrobného programu o sortiment dovtedy v Uhorsku nevyrábaný, ale priniesol aj veľké zásadné zmeny do života novovzniknutej osady. Začali sa budovať nielen nové obytné budovy pre technicko – hospodárskych pracovníkov, ale v roku 1883 tu vzniklo aj potravinové družstvo, v roku 1892 bol dokončený kostol, v roku 1893 bola vybudovaná prvá závodná nemocnica ( v priestoroch dnešných garáží). V roku 1890 lekáreň, v roku 1890 bol rozšírený závodný hostinec o sálu, bolo tu zriadené kasíno a  od roku 1889 boli povolené trhy, na ktorých predávali potraviny a  remeselnícke potreby .

V roku 1895 bolo v Podbrezovej  6 úradníckych obytných budov, 36 obytných budov pre majstrov a predákov, 12 robotníckych "šalánd" na hromadné ubytovanie s 920 až 1000 posteľami.

V Podbrezovej žilo vtedy  307 Maďarov, 14 Nemcov, 22 Čechov. Pracovali tu aj Rumuni, Rusi, Talian a  Poliak.

V samotnej osade Podbrezová v tom čase boli odlišné pomery potiaľ, že pracujúci huty dochádzali na 12 hodinovú prácu zo širokého okolia peši (Predajná, Jasenie, Bystrá, Mýto atď.) Zbytok robotníctva býval v šalandách a mnohí z nich videli svoje rodiny iba dva krát v roku. Pre tých robotníkov, ktorí sa usadili aj s rodinami v mieste novej valcovne a pudlovne, vznikla robotnícka kolónia. Byty v nej pre robotnícku rodinu (najmenej štvorčlennú) pozostávali z kuchyne a izby. Prvých 11 domov tejto kolónie dokončili v septembri 1853. Služobné byty robotníci nedostávali.

Trvale sa tu usadili pracujúci z rôznych oblastí Slovenska (Moštenice, Hronca, Španej Doliny, Poník, Ľubietovej, Tajova, Balážov, Kremnice,  Tureckej, Boce, Dúbravy, Lubeníka – išlo o baníkov a hutníkov, ďalej z Malužinej, Polomky, Lučatína, Šálkovej, Medzibrodu, Banskej Bystrice, Podkoníc, Žarnovice, Vrútok a pod.). Pracovali tu aj robotníci z uhliarskych a drevorubačských osád ako Beňuš, Bully, Mišúty, Jergaly, Blaže, Polianky, Motyčky, Hanesy, Mistríky, Donovaly, Dolný a Horný Jelenec, Sliačany, Ulmanka, Kalištie. Do Podbrezovských železiarní sa dostávali obyvatelia bývalých poddanských obcí, ako Horná a Dolná Lehota, Valaská, Podkonice, Hiadeľ a ďalších. Do Podbrezovej sa sťahovali aj cudzinci najmä z Rakúska a poľskej Haliče.. Podľa matrík bolo v Podbrezovej v 60 rokoch 19. storočia  asi 18 domov.

Podbrezovské železiarne pri svojom vzniku, ako aj neskôr, mali vždy mimoriadne priaznivé zázemie pracovných síl. Železiarne totiž vznikali a rozvíjali sa za súčasného úpadku a likvidácie banského a hutného podnikania na okolí Banskej Bystrice, ako aj likvidácie okolitých zastaralých železohutných prevádzok. Zoznamy robotníkov Podbrezovských železiarní vedú k záveru, že pracovné sily sa zo zanikajúcich prevádzok presúvali do Podbrezovských železiarní.

 

Bývanie a stravovanie v šalandách

K základným životným podmienkam robotníkov v Podbrezovej patrilo bývanie a stravovanie. Drvivá väčšina robotníkov dochádzala denne do práce z okolitých dedín. Pre tých, ktorí chodili na týždňovky, vybudovali v rokoch 1852 – 1854 dve „šalandy“ (ubytovne pre robotníkov) so 100 posteľami a v roku 1851 prvých 11 obytných domov. Boli  to prízemné budovy (okrem poschodovej šalandy v Hnusne a pri cintoríne). Jedna budova zoskupovala štyri izby  a v každej z nich bývalo desať osôb. V kúte bol murovaný sporák na varenie a ohrev miestnosti, za izbou bola komora, kde každý ubytovaný mal svoju skrinku pre uskladnenie nádob na varenie a suroviny, ktoré si doniesol z domu.

Robotníci sa podľa pracovného poriadku delili na stálych - citujem :” províziu spôsobných, kráľovských a na dočasných.

Z 3078 robotníkov zavedených v zozname Munkás létszámkönyve bolo 1868 robotníkov (t.j. 62% ) vedených ako robotníci dočasní. Z týchto 3078 zamestnaných robotníkov uvedených v menovanom zozname bývalo v Podbrezovej iba 119 (boli to praktikanti, vrátnici, zásobovači, zdravotný personál, majstri v rúrovni a pri siemens-martinských peciach – väčšinou cudzinci.

Pre tých robotníkov, ktorí sa usadili aj s rodinami v mieste novej valcovne a pudlovne, vznikla robotnícka kolónia. Byty v nej pre robotnícku rodinu (najmenej štvorčlennú) pozostávali z kuchyne a izby. Prvých 11 domov tejto kolónie dokončili v septembri 1853. Služobné byty robotníci nedostávali.

Sociálnu starostlivosť o práceneschopných robotníkov, starostlivosť o rodiny, ktoré stratili živiteľa, mala bratská pokladnica. Bratské pokladnice mali na Horehroní staré tradície. Existovali už koncom 15 stor. a boli to sociálno-náboženské ustanovizne pre baníkov a ťažiarov. V 17 stor. sa stali výlučne sociálno-podpornými organizáciami banských a hutných robotníkov. Bratské pokladnice vyplácali tzv. „provízie (penzie) a nemocenské dávky.

Na základe priemyselného zákona boli roku 1887 vydané pre všetkých zamestnancov „Robotné poriadky pre kráľovské železostrojné  fabriky v Brezovej a Hronci. Zároveň existovali predpisy a poriadky v erárnych robotníckych kasárňach alebo šalandách pod správou Zólyom- brezovského uhor. kráľ. železodielneho úradu patriacich báň. a železodielňov bývajúcich robotníkov. Tieto zneli takto:

1.§ Každý robotník povinný je všetky v týchto predpisách sa obsahujúce nariadenia bez zdráhania prijať a svedomito zadržať.

2.§ V robotníckych kasárňach (šalandách) len v erárskych baňách a železodielňach faktične v službe sa nachádzajúci robotníci bývať smú a síce v baňách robiaci zdarma, v železných verkách robiaci ale za úradne stanovený poplatok.

3.§ Robotníci do kasárni, alebo šalandi len na písomné odporúčania svojho predstaveného úradníka dielni (Betriebsleitera) alebo oddielu sa prijímajú ; ubytovanie (Einkvartierung) ale pri brezovských verkách od oddelenia stavby (Bauleitung) poverení, pri baňách a druhých verkách ale patriční predstavení prevádza.

4.§ Vtiahnutia do šalandov a vystehovania sa z nich je k žiadnemu termínu nie viazanie. Poplatok (árenda) za šalandu sa v mesačných rátach platí. Do 15 – ho patričného mesiaca do šalandy ubytovaný robotník povinný je poplatok za celí mesiac, po 15 –tom ale len od 1 –ho nasledujúceho mesiaca platiť.

5.§ Poplatok sa každomesačne z luonu patričných robotníkov sťahuje, v páde vystúpenia z roboti ale sa pri zrátaní (Abrechnungu) odtiahne.

6.§ Ten robotník, ktorý zo šalandy samovolne sa vystehuje, ale bývania toto nevypovedal a vo verku naďalej zostane, predpísaný poplatok (árendu) i naďalej zaplatiť povinný je.

7.§  Ten baňský, alebo železodielny robotník, ktorý na slobodu (urlaub) ide, naskrze jeho zaujatú posteľ len vtedy nárok má, jestli sa tá druhému nevyznačila.

Do tohoto medzičasom druhému robotníkovi vydania posteli z urlaubu vrátiaci robotník podvoliť musí, a v šalande len vtedy bývať môže, jestli preňho ešte jedna prázdna posteľ sa nachádza.

8.§ Z roboti prepustený robotník skrze neho zaujatú posteľ užívať viac právo nemá a preto v tenže deň vystúpenia zo služby alebo v deň zrátania (Abrechnungu) šalandu naskutku zanechať musí.

9.§ Zólyom-brezovský uhor.kráľ. železodielny úrad má to právo v kasárňach alebo šalandách bývajúcich robotníkov bez všetkého predbežného vypovedania a vysvetlenia príčiny, bárskedy zo šalandov vytvoriť a robotníci povinní sú šalandi bez všetkého protivenia naskutku zanechať.

10.§ Cudzému vstúpiť do šalandov je všeobecne zakázané, vyjmúc rodinných údov v šalande bývajúcich robotníkov, ktorým kratšie navštívenie šalandov povolené je – týmto ale povinný sú dohliadačovi (Aufseherovi) šalandov predbežne sa oznámiť.

11.§ Ležiaci robotník, alebo nákazlivú chorobu trpiaci robotník v šalande bývať nesmie. Ľahko chorý robotník za tri dni v šalande ostať môže, jestli ale

pod týmto časom jeho stav sa nezlepší, toho dohliadač (Aufseher) šalandy hlavnému lekárovi (doktorovi) na skutku ohlásiť musí.

12.§ V každej izbe šalandi je jedon z tejže bývajúcich robotníkov z dohliadnutím na poriadok, slušnosť a disciplínu poverený, ktorého z tej istej izbe bydliacich počúvať musia.

13.§ O vyznačenie postiel, jako aj o vyvesení a doluvzaní hlavových tabličiek s týmto poverený dohliadač kolónii sa postará.

14.§ Pušný prach, dynamit a iný nebezpečný materiál do šalandi doniesť prísne je zakázané.

15.§ Budovu (stavisko), jej vystrojenia a iné náradia šalandov obyvatelia šanuvať musia ;každá, skrze samovolne a schválne pokazenia alebo nedbanlivosť tak na budove a stavisku, jako aj na iných ku šalande patriacich predmetov zapríčinená škoda sa skrze patričních robotníkov zaplatiť musí.

16.§ V šalandách bydliaci robotníci povinní sú skrze nich zaujatú postel jako aj tejže okolia vždy v poriadku a čisto držať ; preto aj háby alebo druhé tam nepatriace predmety hádzať, alebo oblečený v čižmách alebo obutí na postel si lahnúť je neslobodno.

17.§ Neslobodno je odpočinok z roboti sa navratiacich oddychujúcich robotníkov z hlasným zhováraním a hlučným zabávaním búriť.

18.§ o 10-tej hodine večer sa lampi a svetlo v šalandách zahasiť majú. Po zahasení svetla v šalandách musí najväčšia tichosť byť. Rušenia pokoja a opilosť (korhelstvo) sa netrpí a taký, ktorý proti tomu sa prehrešia, naskutku zo šalandy vytvorený budú.

19.§  Z fajky, cigaru alebo cigaretu na posteli fajčiť, v izbe horiacu cigaru odhodiť, alebo fajku vyklepať je prísne zakázané.

Na dlážku pluť neslobodno, a len do, k tomu cieľu vystavenej pľuvacej nádoby je dovolené.

20.§  Za v šalandách sa prihodenú krádež – jestli sa zlodej nevynajde, - všetci spoločne v jednej a tej istej izbe bývajúci robotníci sú zodpovední, a preto aj škoda skrze dokázanú krádež zapríčinená uškodenému spoločne sa vynahradiť musí. Jestli sa ale zlodej dochytí,tak tenže bez všetkého vypovedania hneď sa z roboti  prepustí.

21.§   Háby, bielizeň atď. Cieľom sušenia alebo luftovania do obloka vyvesiť neslobodno.

22.§ V peciach a izbách sa nachodiacich slaninu alebo inšie škvariť alebo piecť neslobodno.

23.§ Kuchyňa ,miestnosti na umývania a prania a záchodi vždy čisto sa držať musia, načo každý robotník prísne hladeť musí. Pomije, pozostatky jedla a odpadky na cestu, pred šalandami vedúcu vylievať alebo vyhadzovať prísne je zakázané.

24.§ V kasárňach, alebo šalandách proti robotníckym predpisom a fabrickým predpisom – poriadkom poburujúce časopise, noviny a iné spisy držať alebo rozširovať prísne je zakázané.

Kto proti tomuto zákazu sa  previní, nielen na skutku zo šalandi vytvorení ale aj celkom z roboti prepustení bude.

25.§ Poťahom v prítomných predpisoch sa nachádzajúcich erárskych domov a bytov sa skrze zólyom-brezovský uh. kráľ. železodielny úrad osobitne vydané a skrz sl. Centrálnu direkciu udobrené predpisy platné.

Zólyom- brezó, 10.septembra  1906

Vajhay m. p. min. radca,     centrálny direktor.

 

Poznámka:

V šalandách si robotnici, v čase obedňajšej prestávky,  pripravovali aj jedlo. Prvá  "Šalanda" bola daná do užívania 28. apríla 1889.

V roku 1900 mala samotná Podbrezová 2230 zamestnancov, z nich viac ako polovica sa tiesnila v šalandách na 926 posteliach. Veď často na jednej posteli spávali viacerí, podľa jednotlivých smien. Pod posteľami mali poniektorí umiestnenú zásuvku ( „šubládu “), v ktorej spával chlapec, ktorý chodil na týždňovky spolu s otcom. V r. 1867 pracovalo v Podbrezovej 50 detí a do roku 1881 stúpol počet zamestnávaných detí na 137. Počet zamestnávaných detí sústavne rástol a v r. 1885 pracovalo v železiarňach už 165 detí, v r. 1893 už 210 detí a r. 1895 dokonca 290 detí.  .

 

Železiarne postavili ubytovne asi pre 500 robotníkov v tesnej blízkosti fabriky. Boli  to prízemné budovy (mimo poschodovej šalandy v Hnusne a pri cintoríne). Jedna budova zoskupovala štyri izby  a v každej z nich bývalo desať osôb. V kúte bol murovaný sporák na varenie a ohrev miestnosti, za izbou bola komora, kde každý ubytovaný mal svoju skrinku pre uloženie nádob na varenie a suroviny, ktoré si doniesol z domu. Pri skromnom osvetlení izby využívali robotníci svoj voľný čas veľmi efektívne. V komore vyrábali hrable, kosiská, alebo hračky pre deti. Vodu si nosili z "grantu" v drevených nádobách – "kupách". Liatinová vaňa bola umiestnená medzi dvoma šalandami,  ktorú používali všetci robotníci.

Dostať ubytovanie v šalande nebol problém. Zamestnanec požiadal o ubytovanie na  hospodárskej správe, ktorá mu pridelila izbu. Poplatok za izbu predstavoval 10 korún mesačne. Železiarne za úhradu zabezpečovali uhlie, drevo na kúrenie, odvoz smetí, osvetlenie a raz ročne vymaľovanie ubytovacích priestorov.

„Šalandiari“ varili najčastejšie halušky, štiarc,  kyslé „krumple,“ fazuľu a kapustu.

Priamych údajov o množstve skonzumovaných potravín niet. Vážnym problémom však bolo zaobstarávanie potravných článkov kúpou. Vnútorný trh sa ešte len rozvíjal. Základné potraviny sa do týchto oblastí museli zďaleka dovážať.

Robotník Matej Mistrík  spomína na život v šalande takto:

...Začiatkom tohto storočia pracovalo sa v Podbrezovej na dve dvanásťhodinové zmeny. Prvá zmena  začínala o šiestej ráno a druhá o šiestej večer.

Keď sa do prvej zmeny nastupovalo o šiestej ráno, bola o ôsmej potom polhodinová prestávka, ako sme to my volali „fruštik“. Na obed o dvanástej bola druhá prestávka, ktorá trvala hodinu. Cez túto prestávku mohli sme ísť na obed do šaland, kde sme bývali, ale navariť sme si museli  sami. Aby sme nestrácali čas, o pol dvanástej šiel do každej šalandy „cimerordonanc“ ; bol to jeden z nás, s ktorým sme bývali v šalandách a ten nakládol ohňa do šporáku, aby varenie bolo skôr hotové. A mali sme čo robiť, lebo za hodinu bolo treba navariť, najesť sa, riad umyť a ísť zasa späť do fabriky.. Veru, všetko muselo ísť od ruky. Nie jedna kuchárka sa pozastavovala nad tým, že čo vlastne taký podbrezovský robotník za hodinu navarí. Nuž kamaráti, neboli sme my len zruční robotníci, ale aj šikovní kuchári.

Pribehol si do šalandy, chytro „opucoval“ dva – tri krumple, porajbal, nasypal múky a cesto sa spravilo. To nesmelo byť ani husté, ani riedke, ale tak akurát. Voda za ten čas už vrela, lebo šporák bol rozkúrený do červena. Chytro si potrhal cesto do vody, odcedil na misu dal tvarohu, alebo bryndze, omastku a strapačky boli hotové. Veru, majstri vo varení sme boli, lebo nám ostal čas i na to, že sme si mohli i polievku navariť. Varila sa čistá, zapražená alebo mliečna.

Takto si varil každý sám pre seba. Chytro sa najedol a zase sa ponáhľal do fabriky, lebo o jednej musel byť v práci. Práca končila o trištvrte na šesť večer, do šiestej sa každý umýval a potom sa šlo zase do šalandy.

Večer sme zase všetci varili, ale to už bolo viac času, ako na obed. Potom sa hrali karty, čítali noviny, alebo sme si rozprávali o denných príhodách a už bola noc. Na druhý deň o šiestej stáli sme už na svojich miestach vo fabrike.

Takto plynul život podbrezovského robotníka medzi dvanásťhodinovou prácou a šalandou. Sociálnych myšlienok nebolo, ľudia boli skromní a vcelku spokojní – lebo nepoznali nič iné, ako fabriku a šalandu.. Vtedajších časoch nik nemal záujem na tom, aby robotník poznal aj niečo iné. Taký bol život. Podbrezovského robotníka začiatkom tohto storočia, pokojný síce, predsa však bol chudobný na národnostné a sociálne myšlienky a činy, teda na veci, na ktorých práve dnes pracujú robotníci spolu so zamestnávateľom, aby robotník bol všestranný a rovnocenný  člen národnej spoločnosti...

Početnú skupinu šalandiarov tvorili  "starohorci". Tu sa stretávame s identitou priezvísk a názvami starohorských osád. Priezviská ako Jelenský (z osady Jelenec), Motyčka (z osady Motyčky), Štubňa (z osady Štubne), Jergel (z osady Jergaly), Môcik (z osady Môce), Sliačan (z osady Sliačany), Hanes (z osady Hanesy) Donoval (z osady Donovaly), Mišút (z osady  Mišúty),  Mistrík (z osady Mistríky), Bulla (z osady Bully). Totožnosť je neodškriepiteľná.

Priamo zo Starých Hôr to boli Čunderlíkovci, Longauerovci, z Ľubietovej – Filadelfiovci, zo Šajby – Čiefovci, z Moštenice – Roštárovci, Kozovci....

 Do Podbrezovej priniesli "Starohorci" okrem umu a  šikovných rúk svoje zvyky a obyčaje, svoje návyky v stravovaní ako aj ľudové umenie a náboženstvo. Tu zapustili svoje korene a  zakladali svoje rodiny, tu skladali svoje unavené kosti na večný odpočinok. Podbrezová sa stala pre osadníkov novým domovom. Ich potomkovia tu žijú dodnes.

V Podbrezovej bol postavený aj internát pre 25 chlapcov, navštevujúcich meštiansku školu. Internát mal dve miestnosti – jedna slúžila ako spálňa a druhá bola učebňou.

Pre majstrov, technikov a úradníkov bolo v blízkosti závodu vybudovaných 60 dvojizbových rodinných bytov – z toho dve tretiny dvojbytoviek. Každému bytu prislúchala drevená maštaľ, dvor a záhrada. Práve úroveň ubytovania delila obyvateľov na dve vrstvy.  Po odchode do dôchodku alebo pri strate zamestnania musel byt zamestnanec okamžite uvoľniť.

Úplný zvrat v Podbrezovej, najmä  čo sa týka železiarní, prinieslo vybudovanie železničnej trate Banská Bystrica – Brezno. Bol to podnet pre modernizáciu výroby v martinských peciach a nadväzne na vybudovanie valcovacej trate na výrobu železničných koľajníc.

Prvé metre železničnej trate z Banskej Bystrice do Podbrezovej boli položené v roku 1883. Štátna železiareň v Podbrezovej pomocou štátnej železnice MAV vystavala túto železničnú trať v dĺžke 35 km na vlastný náklad. Závod bol na železničnú sieť napojený 26. júla 1884. Sprevádzkovaním  železnice vznikli nové možnosti na prepravu uhlia, surového železa, oceľového šrotu, prísad, ale aj odvoz hotových výrobkov do sveta, a samozrejme aj na dopravu zamestnancov. Železiarne sa tak čím viac dostávali do povedomia hutníckych podnikov.

Roku 1912 bola postavená dnešná železničná stanica (prednostom na stanici v Podbrezovej bol dlhé roky Anton Schnorer, jeho nástupcom sa stal Štefan Szabó, poslovenčil si meno na Skalický).

Železničiari zohrali pri premenách Podbrezovej významnú úlohu. Po sprevádzkovaní železničnej trate do Podbrezovej nastal obrovský presun. Železničná preprava si vynútila vybudovanie železničnej stanice, budovy pre údržbárov a manipulantov na trati, ako aj skladov. Nadväzne si to vyžadovalo rozširovanie zamestnancov – železničiarov. V tejto súvislosti boli pre stálych zamestnancov postavené rodinné domy v blízkosti železničnej stanice – takzvaná železničiarska kolónia. Železničiari získavali čím ďalej výsostné  postavenie, podstatná časť z nich boli štátni zamestnanci. Dostávali deputát, v železničnej preprave mali zľavy nielen oni, ale aj ich rodinní príslušníci. Bola to však práca zodpovedná a veľmi náročná, najmä v zime, keď napadol  sneh a preprava musela byť načas zabezpečená.

Mnoho mladých ľudí túžilo stať sa železničiarmi, pretože v tomto zamestnaní videli veľkú perspektívu.

 

Životné podmienky robotníckych rodín

Autor rukopisu Zólyom - Brézói M. Kir. Vasgyár uvádza "spotrebný kôš" robotníckej rodiny  v 90. rokoch 19. stor. takto: výdaje ročne na stravu - 184 ft, na ošatenie - 56 ft, nápoje - 34 ft, spolu - 274 ft.

Medzi r. 1901 -1913 stúpla cena múky o 58%, slaniny o 57%, bravčového mäsa o 67%, fazule o 116%, zemiakov o 50%, masti o 49%, chleba o 35% a pod.

Za existenčné minimum pre štvorčlennú rodinu bolo určených 16 zl a 12 gr a po odpočítaní výdavkov na tabak a nápoje zostalo 15 zl mesačne.

Kalorická hodnota kupovaného tovaru považovaného za existenčné minimum predstavovalo 42 5250 kalórií pre štvorčlennú rodinu na týždeň, pričom len otec rodiny – ako fyzicky ťažko pracujúci človek – potreboval denne 4000 – 5000 kalórií. Aj keď pripočítame ešte možnosti z vlastných zdrojov, reprodukcia pracovnej sily mala ozaj minimálne podmienky a hlad bol v rodinách častým hosťom.

Základom stravy robotníkov bol chlieb, múka, omasta (loj, slanina), soľ, mäso (baranie, hovädzie). Okrem spravidla kupovaných potravinových článkov slúžili k výžive aj doma vyprodukované potraviny (mlieko, maslo, syr, bryndza, zemiaky, fazuľa).

Priamych údajov o množstve skonzumovaných potravín niet. Vážnym problémom však bolo zaobstarávanie potravných článkov kúpou. Vnútorný trh sa ešte len rozvíjal. Základné potraviny sa museli do týchto oblastí museli zďaleka dovážať. Robotník bol vystavený živelnému trhu.

Prvá svetová vojna podstatne zhoršila sociálne postavenie robotníkov. Zvyšovanie cien potravín a ďalších životných potrieb a súčasne ich nedostatok znamenali zníženie životnej úrovne -  toto všetko bolo príčinou narastajúcej biedy.

Napriek tomu, že železiarne ako vojenské podniky boli prednostne zásobované a robotníci mali dostávať lepšie prídely (mesačný prídel masti na osobu činil 420 g, ale v železiarňach 1 kg), pre chronický nedostatok potravín neboli stanovené dávky  dodržiavané.

Závod prenajímal pre robotníkov ladom ležiacu pôdu (najmä rúbaniská) od lesov , na ktorej si robotníci siali ovos a sadili zemiaky. Napr. v Čelne (dolina pri Lopeji) užívalo 51 podbrezovských robotníkov z Lopeja 4 uh. kat. jutrá pôdy na sadenie zemiakov, na  Diele nad Pieskom 10 kat. jutár užívali robotníci z Piesku a Bystrej.

Nedostatočne živené a vyššími pracovnými výkonmi vyčerpané robotníctvo ľahšie podľahlo chorobe. Časté epidémie počas vojny sú dokladom zlej životosprávy a podvýživy

Svetová vojna mala značný vplyv aj na činnosť potravinového družstva - konzumu. Viac ako 1000 vydržovateľov rodín odišlo na bojište, zanechali tu manželky s deťmi, bez akéhokoľvek dôchodku a podpory. Predsedníctvo družstva urobilo vzhľadom na tieto smutné pomery všetko, aby pozostalí po narukovaných boli zabezpečení aj naďalej tou istou kvótou ako predtým a cena vydaného tovaru sa v malých čiastkach sťahovala z podpory.

Maximálne ceny chlebovín boli stanovené 10. decembra 1914 a to podľa miestnych podmienok. Pre okres Brezno napr. max. cena hladkej múky bola stanovená na 68,80 korún a za q+10% prirážka pri predaji v malom. (Pred vypuknutím vojny q  hladkej múky bol za 40 korún). Už k 1. marcu 1915 vyšiel nový sadzobník maximálnych cien, ktorý predstavoval zdraženie chlebovín o ďalších 8%. Už začiatkom februára 1915 upozornilo ministerstvo správu závodu, že fondy obilia pre zásobovanie závodu do žatvy už doplnené nebudú, a preto treba obmedziť prídely. Súčasne sa vydávali početné výzvy k robotníkom, v ktorých ich nabádali k sporeniu ako " k vlasteneckej povinnosti".

Závod prenajímal pre robotníkov ladom ležiacu pôdu (najmä rúbaniská) od lesov , na ktorej si robotníci siali ovos a sadili zemiaky. Napr. v Čelne (dolina pri Lopeji) užívalo 51 podbrezovských robotníkov z Lopeja 4 uh. kat. jutrá pôdy na sadenie zemiakov, na  Diele nad Pieskom 10 kat. jutár užívali robotníci z Piesku a Bystrej.

Nedostatočne živené a vyššími pracovnými výkonmi vyčerpané robotníctvo ľahšie podľahlo chorobe. Časté epidémie počas vojny sú dokladom zlej životosprávy a podvýživy. Zdravotné pomery sa zhoršili aj tým, že  závodnú nemocnicu používali na vojenské ciele ( ošetrovali tam vždy cca 100 ranených). V železiarňach pracovali aj zajatci. Podľa zachovaných spisov pracovalo v Podbrezovej v apríli 1916 185 zajatcov , v septembri 1917  302, z toho 139 Rusov, 32 Srbov a 131 Talianov. V tom istom období bolo v Hronci 310 ruských zajatcov. V januári 1918 bolo v Podbrezovej 294 zajatcov. V týchto rokoch boli do podniku prijaté prvé ženské pracovné sily.

Počas leta a jesene  sa situácia v Uhorsku stala krajne napätou. Neúspechy na fronte, hlad doma a nespokojnosť ujarmených národov vyostrili vnútornú situáciu krajiny.

V záverečným mesiacoch vojny sa militaristický systém v hutiach úplne rozložil. Množili sa sabotáže a pasívna rezistencia. 24.VI.1918 robotníci zastavili prácu a odmietli vyrábať muníciu.

 

Premeny Podbrezovej po  roku 1918

Po  prvej svetovej vojne v r. 1918 – 1919 bola výroba v celom závode zastavená. K jej obnoveniu došlo v roku 1920 na dvoch SM peciach.  Závod Podbrezová mal v r. 1919 oceliareň, valcovne a rúrovne v Podbrezovej, valcovňu na Piesku ,zlieváreň a smaltovňu v Hronci ako aj vysokú pec v Tisovci. 

Závod prešiel do vlastníctva Československého štátu. 6. 1. 1919 pod názvom Štátne železiarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej. V tomto roku bola osada premenovaná na Podbrezovú. V roku 1919  zamestnávala Podbrezová s Hroncom a Tisovcom 3566  robotníkov.

Po skončení vojny nastala kríza v nakupovaní tovaru pre potravinové družstvo, ktorá trvala až do roku 1920. V tomto roku prevzal riaditeľ závodu Ing. Ján Holický predsedníctvo družstva. S členmi výboru prekonal všetky ťažkosti.

Hospodárske ťažkosti novovzniknutého štátu sa silne odrazili na životnej úrovni obyvateľstva. Stagnácia závodov a z toho vyplývajúca nezamestnanosť ťažko doľahli  na najširšie vrstvy. Rodinám, ktoré treli biedu nemohli pomôcť ani z frontu sa vracajúci otcovia, lebo ani demobilizovaní vojaci nemali možnosť nastúpiť do zamestnania. Zásobovací rozvrat nadobudol katastrofálne rozmery. Podbrezovské potravinové družstvo zostalo úplne bez potravín. Zavedený bol lístkový systém, ale stanovené dávky sa nedodržovali. V prvom polroku 1920 dostali len  dvakrát po piatich kg múky a trikrát po dvoch kg na osobu.    Za týchto okolností sa do popredia dostával čierny obchod. Pre stúpajúcu drahotu a nedostatok museli obyvatelia napriek riziku húfne cestovať po potraviny do južných oblastí - Zlatých Moraviec a Levíc. Vo vlakoch nájdené potraviny a obilniny boli ľudovo povedané  „ zhabané“.

Neúroda v r. 1919 postihla celé územie Slovenska. V dôsledku drahoty a nedostatku potravín oblastný tajomník odborov J. Verčík nariadil, aby bol zorganizovaný hladový pochod do Banskej Bystrice. Podbrezovské robotníctvo v preplnenom vlaku došlo do Banskej Bystrice, kde sa k nim pripojilo robotníctvo a občianstvo mesta v počte asi 20 tisíc ľudí. Dav "zrekvíroval" z tamojšieho mlyna niekoľko vagónov pšenice, ktorá sa v potravinovom družstve v Podbrezovej vydávala po 4 kg na rodinu. Výroba sa spustila znovu 21.septembra 1919.

Keďže sa situácia ani roku 1920 nezlepšila, rok 1920 bol rokom početných hladových demonštrácií. Dňa 10. marca sa konalo v Podbrezovej veľké hladové zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili aj ľudia z okolitých dedín.

Základná masa robotníctva pochádzajúca zo vzdialenejších obcí (v počte asi 1200 – 1600) bola aj naďalej ubytovaná v šalandách. Keďže v Podbrezovej neboli možnosti stravovania, robotníci si po smene museli variť. Doma hospodáriaci robotníci si donášali so sebou potravinové články. Hoci ich strava bola úplne  jednoduchá (halušky, mrvenica, zemiaky na kyslo, kukuričná kaša) ,predsa rozdelenie rodiny na dvoje zvyšovalo náklady na živobytie rodín v tom období o 30 -40 %.

Koncentrovaný útok na životnú úroveň bol tým nepríjemnejší, že sa odohrával v období rapídneho stúpania cien životných potrieb. Dňa 1 júla 1921 sa zrušil viazaný trh. Ceny potravín, ktoré boli dovtedy na lístky, zaťali rapídne stúpať. Kým do 1.júla 1921 kg chlebovej múky stál 1 Kčs, jej cena po uvolnení viazaného trhu stúpla na 7,80 Kčs. Podobne stúpla cena bielej  múky z 2 Kčs na 9 Kčs. Priemerný týždenný zárobok kovorobotníkov sa pohyboval medzi 200 – 220 Kčs.

Podľa sčítaniu ľudu v r. 1921 mala osada Podbrezová (Podbrezová, Skalica, Štiavnička, Hnusno, Piesok, Chvatimech) i s robotníkmi do osady nepatriacimi (bývajúci v šalandách) 1821 obyvateľov, z toho národnosti slovenskej 1640, maďarskej 38, českej 128, nemeckej 5, talianskej 1. Počet domov bol 163  a na kameňolome 17. V ostatných častiach obce mimo Lopeja  žilo: V Kameňolome 275 duší, na Štiavničke 103 duší, v Hnusne 26 duší, na Piesku 364 duší a na Chvatimechu 17 duší.

Rýchly rozvoj technickej výroby  prinášal  problémy v nedostatku pracovných síl, preto  bolo nutné pristúpiť k výstavbe rodinných domov a robotníckych ubytovní – šalandy. Osídlenie Podbrezovej nadobudlo rýchly vzrast. Nastal rozvoj obchodníctva,  zdravotníctva, školstva, kultúry a športu. Budovaním nepriemyselných objektov bola zastavaná značná časť Podbrezovej. V tej dobe bola Podbrezová vlastne veľká robotnícka kolónia pri závode. Kolónia robotníckych domov z konca 19. storočia je jednou z najstarších robotníckych aglomerácii na Slovensku a dokumentuje prvé snahy po typizovanej výstavbe v tomto kraji.

Obchody, služby, spolky sa veľmi rýchlo šírili s osídľovaním Podbrezovej. Podbrezová sa postupne stávala nákupným a spoločenským centrom aj pre okolité obce. Veľkú úlohu zohralo založenie Robotníckeho spotrebného družstva na Horehroní so sídlom v Podbrezovej (od roku 1902 -1960). V budove družstva boli dve predajne a veľké sklady. V prvej predajni predávali potraviny, potreby pre domácnosť.

V druhej predajni, takzvanej „hábovej“, predávali odevy, látky, krajčírske potreby  a potreby pre šustrov.  Družstvo veľmi rýchlo rozširovalo svoju členskú základňu. Dávalo nezvyklé výhody - nákup na úver, vyplácanie dividend, dovoz väčších nákupov do domu, prijímanie objednávok Perspektíva družstva bola za pár rokov vysoká a prosperovalo tak dobre, že za niekoľko rokov založilo 32 filiálok po okolitých dedinách, od Heľpy až po Staré Hory. Vlastnili zariadenie na výrobu sódovej vody - sódovkareň, chladiareň – ľadovňu,  pre riaditeľa družstva a hlavného účtovníka postavilo bytovku - krásnu vilku na Kolkárni (terajší Dom hostí ŽP).  V Podbrezovej rozšírili  aj ďalšie služby a obchody, a tak tu vlastne vznikla obchodná ulica. Bolo tu kaderníctvo a holičstvo, pošta, lekár, lekáreň, predajňa obuvi, žandári, hodinár, benzínová pumpa  a mäsiar, ktorý mal pri svojom dome predajňu, ale aj maštaľ pre dochovávanie dobytka, vlastný bitúnok, výrobňu salám a ľadovňu na chladenie mäsa. Do ľadovne v januári, februári navozili veľké kusy ľadu z Hrona a zasypali rezom. Takéto chladenie vydržalo až do neskorej jesene. Neskôr vznikali aj malé obchodíky - pri škole so všestranným tovarom pre žiakov, Trafika pani Kútikovej, Trafika a predaj novín u Zajaca alebo Predaj zeleniny u Lálikovej.

V roku 1924 bola postavená v Podbrezovej parná pekáreň, čím sa zasiahlo do dôležitého odboru vlastnej výroby potravinového družstva. Od toho času sa začali zakladať filiálky družstva. Prvá v Dolnej Lehote a v Predajnej a tak postupne po dedinách.

Nezabudnuteľnú atmosféru obchodovania vytvárali jarmoky, ktoré sa v Podbrezovej konali pravidelne každý mesiac vo štvrtok okolo pätnásteho, vtedy bývali v železiarňach výplaty – "lôny". Od mäsiara až po železničnú stanicu lemovalo po obidvoch stranách tejto cesty tridsať, aj viac šiatrov. Ponuka tovaru bola naozaj bohatá, od sladkostí, textilu, obuvi - najmä ručne šité čižmy, kapce, debnárske výrobky, hračky, ako aj roľnícke poľnohospodárske produkty.  V deň jarmoku bolo  v  Podbrezovej  veľmi rušno. Veľkú radosť mali hlavne deti, pretože  v ľudovej škole sa vo štvrtok nevyučovalo. Tržby predavačov boli obyčajne dobré. Ženičky zo širokého okolia, taktiež manželky “šalandiarov”, prišli k mužom pre výplatu a súčasne nakúpili pre domácnosť. V tomto čase boli plné aj krčmy.  V Podbrezovej ich bolo päť. V Hnusne u Lálikov, na Štiavničke u Zurianov, v závodnom hoteli, v robotníckom dome a na Skalici u Kaliského.  Vo svojom podnikaní bol najšikovnejší. V krčme mal aj parket na tancovanie, kde sa ľudia bavili pri „bumbarase“ - akordeóne. Kaliský vlastnil aj kolkáreň a záhradu na posedenie. Mal prvoradú zásluhu na rozvoji futbalu v Podbrezovej, pretože na výstavbu ihriska venoval svoje neďaleké pozemky. Tak zúročoval postupne svoje príjmy, ale možno povedať, že sa tu začala písať aj jedna časť histórie podbrezovského futbalu.

V tomto období vznikali i rôzne spolky a organizácie. S obchodovaním nemali nič spoločné, ale na svoju činnosť si museli zarábať samy. Vznikla organizácia skautov, ženy boli organizované v Živene.  V robotníckom dome mal sídlo 130 členný tamburášsky zbor, ktorý tu často koncertoval. Do Sokola chodili cvičiť gymnastiku deti i dospelí. Ich cvičenie bolo na vysokej úrovni. K telocvični patrila aj kolkáreň, a tak táto budova Sokolovne a prislúchajúce objekty boli tiež pomenované – „Na kolkárni“. V telocvični každú nedeľu popoludní hrávali pre deti bábkové – „gašparkové“ divadlo. V parku bol vybudovaný tanečný parket, na ktorom v lete vystupovali hudobné skupiny. Na športoviskách boli dva tenisové kurty, v zime  slúžili ako  klzisko. V tomto areáli železiarne vlastnili aj záhradníctvo a závodné kúpele.

Nositeľom kultúry v Podbrezovej bola najmä dychová hudba a sláčikový orchester -  telesá, ktoré vystupovali takmer pri všetkých kultúrnych podujatiach. Ľudová škola a farnosť formovali veľa kultúrnych talentov.

Aj športovci si museli zarábať na svoju činnosť. Funkcionári často organizovali zábavy, plesy, majálesy. Po vybudovaní novej nemocnice, ktorá slúžila nielen pre Podbrezovčanov, ale aj pre celé Horehronie, boli v starej nemocnici vytvorené dielne  pre nezamestnaných, ktorí vyrábali rôzne pracovné náradie. Nemocnica, ale aj novovybudovaná moderná píla na Štiavničke, boli pýchou Podbrezovej.

Spomienky Kolomana  Weissa:

...Podbrezová a ani okolie veľkej železničnej stanice nevyzeralo tak ako dnes. Cez Hron viedli len dva cestne železničné mosty, jeden pri hlavnom vchode do fabriky a druhy pri dnešnom obchodnom dome. Sídlisko Na kolkárni neexistovalo, bolo tam ihrisko, park a oráčiny. Na skale nad traťou bola kolkáreň, ktorá je tam aj dnes. Slúžila podbrezovským Sokolom (čsl. telovýchovný spolok) aj ako telocvičňa. Lavice ponad trate a ponad Hron neboli. Za koľajami pod lesom oproti staničnej budovy bola železničiarska kolónia. Blízko koľaji na potoku bola malá vodná nádrž - tajch, pre účely železnice, na zásobovanie parných lokomotív vodou. Dva kameňolomy po oboch stranách Hrona boli vtedy v prevádzke. Ten väčší slúžil železnici a ten druhy železiarňam. Hron tu býval skoro suchý, lebo voda bola kanálom odvádzaná do elektrárni v Podbrezovej, v Lopeji a v Dubovej. Každý mesiac v deň výplaty bol v Podbrezovej jarmok, tzv. lôn. Šiatre bývali od továrne skoro po stanicu.

Denný ruch na stanici býval oveľa väčší ako je dnes. Všetok tovar na väčšie vzdialenosti sa vozil po železnici, aj robotnici do fabriky chodili vlakom. V sobotu popoludní odchádzala domov väčšina Starohorcov bývajúcich cez týždeň v "šalandách". Pri striedaní smien vo fabrike - ráno, popoludní a v noci, bývalo na stanici najrušnejšie...

Obdobie hospodárskej konjunktúry (najmä roky 1924 – 1928) nepriniesli podbrezovským železiarňam výraznejší rozkvet. Rok 1928 bol najlepším rokom pre Podbrezovú. Zvýšenie cien prebiehalo za poklesu miezd a zvýšenia daní. Hospodárske ťažkosti sa stále viac prehlbovali stálou neistotou o budúcnosť závodu. Stály zápas o objednávky zvyšoval nebezpečenstvo jeho likvidácie.

V nasledujúcich rokoch svetová hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj Československo. Na Slovensku sa drasticky prejavila trvalou stagnáciou priemyslu  spojenou s odbúravaním podnikov a závodov. Znižovala sa výroba v celom okrese, najmä v závodoch Podbrezová, Hronec a Piesok. Aj píly zastavovali prácu, nebolo pracovných príležitostí ani v lesoch, ani na sezónnych poľnohospodárskych či núdzových prácach. Charakteristickým znakom hosp. krízy bola masová nezamestnanosť.

Podbrezová sa na návrh Československej zbrojovky Brno, a.s. stala akciovou spoločnosťou s účasťou štátu s názvom : Podbrezová, Banská a Hutná, a.s. Praha. Zbrojovka mala 51% podiel a štát 49%. Po prevzatí železiarní Zbrojovkou bol vymenovaný nový riaditeľ Dr. Ing. Vladimír Langer.

Rok 1938 sa začal v znamení dvadsaťročných osláv ČSR , ale zároveň bol   medzníkom európskeho vývoja. V  sobotu 12. marca bol uskutočnený "anšlus" (pripojenie Rakúska  k Nemecku). V sobotu 21. mája československá armáda povolala  povolávacími lístkami záložníkov do služby na obranu štátu. Z našej obce bolo povolaných 26 občanov. 16. augusta 1938 na ružomberskej fare zomiera Andrej Hlinka. 24. septembra bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Z našej obce narukovalo 40 občanov. Po výsledkoch v Mníchove mali udalosti aj na Slovensku rýchly spád.

Po vyhlásení mobilizácie ženy zobudili v noci z 23. na 24. septembra vedúceho potravinového družstva ,aby im vydal tovar pre rukujúcich. Obchod bol otvorený až do 3. hodiny rannej.

Zima 1939 - 1940 bola mimoriadne tuhá. Trvala od Vianoc do apríla a teploty sa pohybovali aj - 30 až - 35 oC Na Jozefa bolo v Brezne - 35oC. Pomrzlo veľa zemiakov, včiel a ovocných stromov.

V živote spoločnosti, tak ako v živom biologickom organizme, stále dochádza k zmenám. Dynamika života je v jeho podstate spätá aj s krízovými situáciami a s možnosťou riešiť ich.

14. marca 1939 bol Slovenským snemom v Bratislave vyhlásený samostatný  Slovenský   štát .

Na čelo obcí, miest a štátu prišli noví ľudia a história im málo čo odpustila, ale každý politik je trvalo v takej situácii, že musí voliť z možných riešení. Ak sa pomýli, vkročí do konfliktu s budúcnosťou. Jeho správanie závisí často od samotného systému, nie od jeho osobných kvalít. Postoje a záujmy mocnejšieho sú vždy rozhodujúce.

 

Prídelový systém a polievková akcia počas druhej svetovej vojny

Predstavitelia Slovenského štátu už 23. marca 1939 uzavreli dohodu s Nemeckom, ktorá umožňovala prenikanie nemeckého kapitálu na Slovensko. To bol základ k postupnému ovládnutiu slovenského priemyslu a hospodárstva.

S platnosťou od 1. januára 1941 boli železiarne v Podbrezovej predané firme Reichswerke Aktiengeselschaft für Waffen Maschienenbau Hermann Göring so sídlom v Berlíne za 70 miliónov korún na 10 ročné bezúročné splátky i s právom kutať takmer na celom území Slovenska

Po okupácii južného Slovenska horthyovským Maďarskom sa zásobovanie poľnohospodárskymi produktmi na Slovensku podstatne zhoršilo. Pretože pokračujúci vývoz poľnohospodárskych produktov vyčerpal zásoby a neúroda roku 1940 ešte viac zhoršila zásobovaciu situáciu na vnútornom trhu úrady boli nútené zaviesť prídelový systém na určité druhy tovarov (na cukor, pohonnú zmes a podrážkový remeň) Bol veľký nedostatok pracovných odevov a pracovnej obuvi. Roku 1941 nastal veľký nedostatok múky a od jarných mesiacov toho istého roku ju už bolo dostať iba na čiernom trhu. Robotníkom a ich rodinám hrozil hlad. Prídelový systém na múku – chlieb sa zaviedol od júna 1941. Vyhláška Ministerstva hospodárstva zo dňa 23. mája 1941 určovala na obdobie od 1. – 15. júna 1941 na osobu 3,5 kg múky, z čoho pripadlo 1 kg múky na varenie a 2,5 kg múky na chlieb, alebo 1 kg múky na varenie a 3,30 kg chleba, čo je 220 g na deň. Ťažko pracujúci mali podľa vyhlášky dostať 260 g chleba  na deň.

V tejto situácii vznikla v závode tzv. polievková akcia.  V závode boli v roku 1941 zriadené tri polievkové akcie :

       - polievková akcia v Podbrezovej

       - polievková akcia na Piesku

       - polievková akcia v Hronci

Polievkovú akciu robil závod vo vlastnej réžii a to výhradne pre zamestnancov závodu. Predajná cena jednej porcie polievky bola 1,50 Ks. Vedením polievkových akcií bol poverený p Höcker ktorý podliehal po stránke technickej p. Jandlovi a po stránke administratívnej p. Hlopkovi. Administratívnou stránkou sa rozumelo doplňovanie skladu potravín, uskladňovanie potravín, evidencia potravín, zúčtovanie spotreby potravín, vyúčtovanie miezd zamestnancov polievkovej akcie, vyúčtovanie poukážok na polievky s osobami poverenými vydávaním poukážok a vyúčtovanie polievok s robotníkmi, vedenie interného saldokonta dodávateľov polievkových akcií.

Personálne obsadenie na návrh p. Höckera a po schválení p. Jandla zabezpečovalo osobné oddelenie. Boli to robotníci, ktorých pôžitky boli presne stanovené podľa vyhlášky č. 493 zo dňa 28.10.1941.

Pretože kuchári a skladník pracovali tak ako to prevádzka vy6adovala, neplatila pre nich 8.hodinová pracovná doba. Ich plat sa skladal z z pevnej hodinovej mzdy a z mesačného paušálu za cezčasovú prácu. Ak kuchári a skladník nepracovali celý mesiac, dostávali alikvotnú časť cezčasového paušálu a len tie dni zaplatené, ktoré v skutočnosti odpracovali. Výšku cezčasového paušálu na návrh p. Jandla schvaľoval technický riaditeľ. Pre ďalších robotníkov platili rovnaké ustanovenia ako pre ostatných robotníkov závodu.

Evidencia uskladňovaných potravín sa viedla na tlačive č. 273/S „Kartotéka materiálu“ a bola spoločná pre všetky polievkové akcie. Do kartotéky sa zapisoval príjem, výdaj, stav a nadobúdacia cena materiálu. Nadobúdaciu cenu za jednotku tovaru (q,kg,kus) určil vždy hospodársky referát. Výdaj sa robil na výdajnom lístku materiálu, na zelenom tlačive č. 343. Posledného dňa v mesiaci sa robila inventúra v sklade za prítomnosti orgánu hospodárskeho referátu.

Polievku dostal zamestnanec  na poukážky, ktoré obdržal robotník v svojej prevádzke u osoby poverenej vydávaním poukážok a to vždy len na dobu jedného týždňa, okrem nedieľ a sviatkov. Polievku mohol zamestnanec odobrať len na ten deň, na ktorý bola poukážka predpísaná (dátumovaná). Tie poukážky , ktoré na ten deň neboli polievky odobraté prepadli. V prípade nemoci robotník vrátil poukážky pred odchodom z továrne . Osoby poverené vydávaním poukážok boli povinné opatriť poukážky dátumom vždy od pondelka až do soboty a označiť ich značkou prevádzky. Lístky sa vydávali len na celý týždeň a to vždy v piatok a v sobotu. Osoby poverení vydávaním poukážok hlásili písomne p. Höckerovi každú sobotu, kto si odobral poukážky na polievku na budúci týždeň.

K vydávaniu poukážok boli za jednotlivé prevádzky zodpovední títo pracovníci:

za oceliereň p. Mrkáček Jozef, zást. Válik Jozef

za valcovňu p. Komora Jozef, zást.p.Schütz Ján

za rúrovňu p. Štubňa Aklexander, zást. Hübner Karol

za VŠ a Zm p. Hulina Ján, zást. Šimkovič Zoltán

za Hs a Exp. P.Smíchaus Viliam, zást. Longauer Klement

za ZO p. Piar Rudolf, zást. Bazovský Pavel

za Piesok p. Dolničiar Jozef, zást Hrablay Eduard

za Hronec p. Spišiak Gejza, zást. Petráni Klement

za úradníkov p. Zlatohlavý Štefan, zást. Hloško Pavel

 

Pre úradníkov sa výdaj polievok robil obdobne s tou odchýlkou, že poukážky vydával hospodársky referát a to vždy v piatok a sobotu pre budúci týždeň.

Odnášanie polievok mimo prevádzky, alebo kancelárie závodu (do domácnosti) bolo prísne zakázané.

Polievková akcia začala fungovať od 29. októbra  1941.

Poukážky na polievky sa tlačili v tlačiarni v Tisovci.

Sľubné začiatky  tohoto obdobia netrvali dlho. Počas druhej svetovej vojny bola začatá výstavba sídliska na Kolkárni, vrátane internátu a obchodov - Kiosku. Z návrhov bola realizovaná len časť. Okrem internátu v Piesku a v Podbrezovej boli prestavané aj niektoré staršie budovy  a byty.

Nový internát bol daný do prevádzky 1.03.1943. V novom internáte mohli byť ubytovaní len slobodní zamestnanci firmy a to robotníci a úradníci. Výber zamestnancov pre nový internát a presuny robotníkov v starých šalandách urobil sociálny referent za súčinnosti závodných výborov. Bola prijatá zásada, že ubytovanie v novom internáte bude podmienené tiež stravovaním. Osobitné ubytovanie alebo stravovanie sa neposkytovalo. V dôsledku toho všetci nájomníci v novom internáte previedli na internát svoje podiely všetkých dosiaľ i v budúcnosti distribuovaných potravných článkov. Podobne boli novému internátu odovzdané všetky mimoriadne prídely, získané závodom, pripadajúce na nájomníkov nového internátu.

Pretože prevažná časť osadenstva zo soboty na nedeľu príp. pondelok odchádzala domov, ostalo na vôli, či stravníci previedli svoj podiel múky na chlieb na internát a či budú chlieb odoberať v internáte, alebo prídel neodvedú a chlieb si zaopatria samy. Bolo navrhnuté, že nájomné sa platilo dopredu mesačne naraz a strava zakúpením stravných lístkov. Podnájomníci sa museli riadiť domácim poriadkom.

Predpokladalo sa, že v novom internáte bude ubytovaných 180 stálych stravníkov. 4 x v týždni bol obed mäsitý a 2 krát, resp. 3.krát bezmäsitý.

Na raňajky dostal nájomník ½ litra čiernej kávy alebo zapraženej polievky a 10 dkg chleba

Na obed ½ l polievky, asi 10 – 12 dkg mäsa, prívarok a 10 dkg. Chleba

Na bezmäsitý obed dostal ½ l  hustejšej polievky a múčne jedlo (knedle, rezance)

Na večeru ½ l hustého prívarku a 10 dkg chleba

Cena materiálu pre celodennú stravu bola stanovená na 10,26 Ks

 Pri uhradení všetkých nákladov (materiál + réžia) bola výrobná cena celodennej stravy stanovená takto:

Materiál...........................10,26 Ks

Réžia...............................  7,94 Ks

Spolu...............................18,20  Ks

 

Celková penzia aj s ubytovaním činila 19,70 Ks

 

Podľa soc. možností zamestnancov, prichádzajúcich v úvahu pre ubytovanie v internáte a s ohľadom na podobné zariadenia v iných podnikoch navrhli závodné výbory v dohode so sociálnym referentom ako maximálne tieto sadzby:

za ubytovanie..........................................................1,50 Ks

za  raňajky...............................................................1,30 Ks

za obed ................................................................... 5,50 Ks

za večeru .................................................................3,70 Ks

Celodenná penzia dovedna ....................................12,00 Ks

 

V  roku 1943 bolo počasie mimoriadne vrtošivé. Už od 8. februára  začali pekné slnečné dni, preto aj ovocné stromy do konca apríla rozkvitli. V máji keď boli stromy v plnom kvete, prišlo za sebou viac tuhých mrazov, takže kvety na stromoch pomrzli. Kto sadil včasné zemiaky, tomu ich spálil mráz. Počas celého mája  a júna  padlo veľmi málo dažďa, a preto bolo aj veľmi málo sena. Mládze nebolo skoro nič. Na jar stál 1q sena 300 - 350 Ks. Následkom nedostatku sena ľudia odpredávali statok a veľmi sa zvýšila cena mlieka. Jeden liter mlieka sa v Lopeji predával za 4,- Ks a v decembri už za 5 Ks. Leto bolo suché a veľmi horúce. Teplota dosahovala 30 - 35 0C. Horúce bolo až do polovice októbra. Hron bol taký vyschnutý, že sa dalo prejsť bosou nohou po skalách. Studne v dedine vyschli.

Okresným úradom bolo nariadené, že obec Lopej má dodať 150 q zemiakov na verejné zásobovanie. Na naliehavé zdôvodnenie, že sa z obce nikdy ani pri dobrej úrode zemiaky nevyvážali, upustil okresný úrad od tohto povinného dodávania. Následkom nedostatku zemiakov klesla  na jeseň aj cena ošípaných. O mäso začala byť núdza. Aby sa  zabránilo čiernemu trhu, smel statok vykupovať len "Slovpol" a tento ho potom prideľoval mäsiarom. Dodávky pre "Slovpol " boli určené pre jednotlivé obce. Obec Lopej mala za povinnosť ročne odovzdať 17 kusov statku.

Ceny tovaru čoraz viac stúpali a tovar bol stále menej kvalitný. Ľudia začali pestovať výmenný obchod ako za starých čias. Štát nariadil aj povinný predaj obilia pre obilný monopol. Roľník si smel nechať 17,5 kg pšenice, alebo raže na mesiac na dušu. Ostatné musel predať obilnému  monopolu za  úradnú cenu.

Podbrezovská železiareň podporovala svojich robotníkov tým, že im predávala za režijnú cenu „ráfy a osky“ pre gazdovské vozy. Za 1 kg ráfov alebo osiek bolo možné dostať 1 kg múky. Týmto výmenným obchodom bolo možné zohnať veľa múky, kukurice, slaniny, ba i celé ošípané.

V júli 1944 sa začalo v kraji zoskupovať partizánske hnutie, ktoré bolo prípravou na celonárodné povstanie. Kronika túto dobu zachytila takto:

„... ľudia sa stretávali na holiach s neznámymi ľuďmi ,ktorí žili na salašoch. V auguste prišli partizáni aj do obce Lopej. Boli oblečení v slovenskej uniforme , ozbrojení ruskými pištoľami a automatmi. Obyčajne sedeli v krčme a zvedavým občanom vysvetľovali hnutie partizánov. 28.augusta boli oni pánmi situácie. Zastavovali nákladné autá a vozili si na nich zásoby na jasenskú kyslú a pod hole za Dolnou Lehotou. Cestou sa zastavovali v dedine a priberali dobrovoľné sa prihlásených chlapov a mládencov. K partizánom sa hlásili aj dievčatá, ktoré varili a ošetrovali chorých a ranených.“

Títo noví bojovníci, ktorí povstali, nedezertovali z predných pozícií protifašistického odboja, mali svoje svedomie, ktoré bolo čosi ako nepodplatiteľný sudca, ktorý súdi city, aj činy a neberie do úvahy okolnosti, ani sa  nepoddáva vplyvu dočasných záujmov. Budúcnosť v tom období  závisela často iba od morálnych zásad  povstaleckých vojakov a partizánov   a nie od  vojenskej techniky, ktorú mali k dispozícii proti presile nemeckých okupačných jednotiek.

Železiarne v Podbrezovej sa zmenili vo veľmi krátkom čase na dodávateľa  vojenskej výzbroje a výstroja, ako aj stavebných kovových konštrukcií pre povstaleckú armádu a partizánov.

V okolí Podbrezovej a v priestoroch závodu trvali vojnové operácie v roku 1945 sedem týždňov, prevádzkové budovy boli deštruované, zamínované a niektoré úplne zničene. Výrobne zariadenia, pracovne nástroje a potrebne suroviny boli odvezené, vnútrozávodná doprava bola bez strojného parku. Výška škôd, ktoré závod utrpel, bola vyčíslená sumou 224 420 048 Kčs.

21. marca po 7 týždňovom bývaní v pivniciach sa dostavil pre obec koniec vojny – obec bola oslobodená rumunskými a sovietskymi vojskami.

V objektoch závodu , v internátoch a v kaviarni sa prechodne ubytovalo 120 sovietskych vojakov a dôstojníkov.

 

Zabezpečenie robotníkov základnými životnými potrebami po r.1945

Koniec vojny našiel železiarne v Podbrezovej vo veľmi ťažkom a beznádejnom položení – závod bol zamínovaný, mosty zrúcané, materiál i časť strojných zariadení odvlečené na neznáme miesta.

Obnova závodu predpokladala najprv odstránenie mín, ďalšou úlohou bolo očistenie objektov závodu od trosiek. Úplne zdemolované boli : kancelárska budova riaditeľstva, výhrevňa lokomotív, tehelňa, zinkovňa a asfaltovňa, dielne pre opravu vagónikov, sklad materiálu na Piesku. Veľmi bol poškodený závodný hotel a kostol v Podbrezovej. Požiarom bola úplne zničená štátna ľudová škola , meštianska škola a škôlka pod kostolom.

Povereníctvo SNR pre verejné práce, odbor pre práce banské a hutné v Košiciach, vydalo 9. marca 1945 pod číslom 80/1945 dekrét o dočasnej správe nad Podbrezovskými železiarňami a za dočasného správcu vymenovalo Dr.Ing.V.Langera.. Okrem objektov v Podbrezovej boli súčasťou podniku pod dočasnou správou aj výrobné objekty na Chvatimechu, Piesku, v Hronci, v Tisovci, a bane na Železníku a elektrolýza v Banskej Bystrici.

13. júla 1945 dočasnú správu zrušili a podnik sa dostal pod národnú správu.

V závode sa ujal iniciatívy ( a to ešte pre publicitou dočasnej správy nad Podbrezovskými železiarňami) opäť revolučný závodný výbor, ktorý si vytýčil tieto úlohy:

1                   obnovenie závodu a spustenie prevádzky

2                   zabezpečenie robotníkov základnými životnými potrebami,

3                   zabezpečenie perspektív pre závod a tým aj trvalé pracovné príležitosti pre   horehronské obyvateľstvo

Keďže hrozilo, že niektoré závodné pozemky nebudú obrobené, lebo nemali nájomníkov, 13 a 14. apríla 1945 revolučný závodný výbor uskutočnil ich znovurozdelenie. Pre naliehavosť situácie sa obilie a múka kupovali až na východnom Slovensku výmenou za železiarsky tovar.

Od 17. mája 1945 sa začalo s obmedzeným výdajom stravy v závodnom hoteli , a to pre tých robotníkov, ktorí bývali ďaleko od rodín.

V júni 1945 znovu začala polievková akcia, ktorá si rýchlo získala popularitu, takže čoskoro vyše 800 robotníkov v Podbrezovej, v Piesku a v Hronci využívalo túto možnosť prilepšenia si stravy. Revolučný závodný výbor zorganizoval ďalej podnikový konzum s dvoma predajňami koloniálu a textilu. Ich prostredníctvom distribuoval revolučný závodný výbor potraviny.

V októbri 1945 rozdelil revolučný závodný výbor tieto množstvá potravín:

3 600kusov konzervovaných salám

800 litrov liehovín

920 kg marmelády

20 385 kg múky

2 520 kg cukru

309 kg sušených vajec

41 700 kg zemiakov

10 vagónov kapusty

2950 dávok baraniny

9 925 kg kukurice

546 kg  jedlého loja

94 kg sušeného mlieka

1 000 kg cestovín

1000 kg jačmenných krúp

508 kg masti

V novembri 1945 rozdelil 240 párov pracovnej obuvi.

Dňom 5.11. 1945 sa začalo stravovanie učňov v Učňovskej škole v Piesku. Od novembra 1945 dostávalo osadenstvo závodu „nadprídel“. Citeľný bol hlavne nedostatok mlieka, mäsa, obuvi a textilu. Na túto skutočnosť vplývala neúroda obilnín a zemiakov, ale aj úmyselné sabotovanie zásobovania. Prídely boli nedostatočné a rozmáhal sa „čierny obchod“

V podbrezovej v kolónii – bolo po fronte ubytovaných 202 robotníkov, v Hronci 84, v Piesku 74 aj s rodinami. Pre robotníkov, ktorí dochádzali do závodu na týždňovku, slúžili ešte šalandy a dva internáty (spolu pre 680 robotníkov).

O stravovanie sa staral zamestnanecký odbor – zásobovanie a stravovanie. Vedúcim bol p. Percián.

Minister priemyslu vyhláškou č. 1288 zo dňa 7. marca 1946 ku dňu 1. januáru 1946 zriaďuje na území obce národný podnik s názvom: Stredoslovenské železiarne Podbrezová n. p.

Vyhláškou č 1621 ministerstva priemyslu zo dňa 25.VII.1949 bola železiareň s platnosťou od 1.I.1950  premenovaná na Švermove železiarne n.p. Podnikovým riaditeľom sa stal Vladimír Šupka.

 

Rozvoj závodného stravovania v železiarňach po r.1950

Pre robotníkov, ktorí dochádzali do závodu na týždňovku, slúžili ešte šalandy a dva internáty (spolu pre 680 robotníkov). 1951 bola zriadená kantína a internát v Hnusnom. Táto kuchyňa mala veľmi špatné kuchynské zariadenie. V kuchyni boli namontované dva malé šporáky, na ktorých sa len veľmi ťažko dalo pripraviť obedy a večere pre 150 stravníkov. Kuchyňa bola bez chladiarenského zariadenia. Veľkou závadou bolo umiestnenie jedálne .Cez jedáleň bol prechod do ubytovacích miestností a udržať čistotu bol veľký problém. Rozkrádanie porcelánu a príborov bolo bežné a táto nepekná vlastnosť  pokračovala aj napriek tomu, že škodu  museli stravníci korporatívne zaplatiť.

Otvorila sa  kantína  v oceliarni, valcovni a rúrovni. 1952 boli v podniku 4 závodné kuchyne:

v Závodnom hoteli, v Dome pracujúcich, v internáte v Novej kolónii a v internáte v Hnusne.

Celkový počet stravníkov v týchto 4 závodných kuchyniach bol v priemere 1330.

Pre hospodárenie v závodných kuchyniach na Slovensku platila „Smernica o spoločnom stravovaní v závodných kuchyniach“, vydaná Slovenskou odborovou radou v novembri 1951. Podľa týchto smerníc – stať „Príspevok zamestnávateľa na spoločné stravovanie „mohol tento byť vo výške 50% režijnej ceny obeda. Tento príspevok mohol zamestnávateľ poskytovať vo forme úhrady osobných a vecných nákladov ZK, alebo vo forme individuálne stanoveného príspevku podľa počtu poskytnutých a odobratých obedov, Výška príspevku mohla byť stanovená najviac 6,-  Kčs na jedno hlavné jedlo.

Náklad na 1 obed včítane osobnej a vecnej réžie za obdobie I. – VIII 1952 bol 17,47 Kčs. Zamestnanec zaplatil 12.- Kčs Rozdiel doplácal podnik.

Zo zápisnice napísanej na hospodárskej správe dňa 4.07.1953 z príležitosti zabezpečenia prevzatia závodných kantín v Švermových železiarňach podnikom OP ZDROJ n.p. Brezno vyplýva, že s delimitáciou kantín pre ZDROJ n.p. riaditeľ podniku ŠŽ Vladimír Šupka súhlasil. KSOP v Banskej Bystrici zariadil prevod kantín z ŠŽ na ZDROJ do 15.07.1953. Do tohto času mal povinnosť ZDROJ prisunúť dostatočné množstvo potravín, aby prevádzka kantín mohla nerušene pokračovať. Delimitované bolo celá zariadenie a vybavenie kantín ako i personálne obsadenie v počte 12 obchodno - správnych zamestnancov a 2 pomocných robotníkov, ktorí budú obstarávať prísun tovarov na jednotlivé kantíny. Za podnikové riaditeľstvo maloobchodu s potravinovým tovarom ZDROJ v Brezne  podpísali zápisnicu Stanislav Šotník a za ŠŽ Arpád Almássy.

Dňom 1. júna 1953 bol zrušený lístkový systém zásobovania. Došlo k zvýšeniu miezd, rodinných prídavkov a penzií. V apríli a decembri došlo k zníženiu cien. Občania v Podbrezovej mali v tejto dobe k dispozícii túto  obchodnú sieť:

1 obchodný dom JEDNOTA s 23 oddeleniami, 2 predajne Mäso a údeniny,  Obuva,  Odevy, Vesna,  Opravovňa obuvi,  Holičstvo,  Lekáreň, 4 predajne Zdroj,  NARPA,  Závodný hotel s reštauráciou, 3 predajne Zelovoc,  krajčírstvo VKUS,  predajňa Tabak a noviny, Reštaurácia s dvomi stánkami na železničnej stanici,  Pekáreň, 2 predajne Mliekáreň,  Technokov,  Opravovňa hodín.

V roku 1955 prevzalo podnikové riaditeľstvo Reštaurácie a jedálne ( RaJ) so sídlom v Banskej Bystrici  všetky prevádzky závodného stravovania v ŠŽ. Zmluva bola podpísaná 17. decembra 1955.

V r. 1956 zmenila aj Podbrezová svoju tvár. Dostavili sa pekné moderné domy súkromníkov na Skalici, pri Štiavničke, nový vzhľad dostala aj renovovaná železničná stanica. Spod Šiklova sa vyťažilo veľa kameňa a piesku z kameňolomu. Na Bendičke sa začali robiť prípravy  na stavbu súkromných rodinných domov. Veľa zmien bolo v tej dobe v okolí kúpaliska a futbalového  štadiónu. V Podbrezovej bola postavená najkrajšia materská škola v kraji. V decembri 1956 sa začali zemné práce na výstavbu 26  bytových jednotiek na Kolkárni, bola oplotená osemročná ľudová škola. Koncom roku 1956 bolo v Podbrezovej 2482 obyvateľov. Do Podbrezovej dochádzali do práce obyvatelia z 80 obcí Banskobystrického okresu.

Predaj hlavných jedál v roku 1959 bol 119.000 porcií, v roku 1960 bol 149.000 porcií a v roku 1961 bol 160.000 porcií.

Uznesením vlády č. 473 zo dňa 1 júna 1960 o novej organizácii vnútorného obchodu bolo rozhodnuté previesť postupne od 1 januára 1961 závodné jedálne a kantíny do starostlivosti výrobných podnikov.

Na základe žiadosti ŠŽ bolo Komisiou obchodu ONV v Banskej Bystrici na svojom zasadnutí 7.októbra 1960 rozhodnuté aj o delimitácii závodného hotela v Podbrezovej v prospech Švermových železiarní n.p. Delimitácia reštaurácie v závodnom hoteli sa uskutočnila na základe žiadosti ŠŽ, aby nebolo ohrozené plynulé zásobovanie kantín teplými a studenými jedlami.

S účinnosťou od 1.01.1961 prevzali Švermove železiarne n.p. do operatívnej správy  od podnikového riaditeľstva RAJ  nasledovné prevádzky stravovania:

- závodnú jedáleň s kapacitou cca 300 stravníkov v novom internáte v Podbrezovej – Kolkáreň.

-  závodné kantíny -   s plánovaným MO 2,970.000 Kčs v závode Podbrezová v oceliarni, vo valcovni a v rúrovni,

- reštauráciu v závodnom hoteli s plánovaným MO 2.232.00 Kčs a max kapacitou 250 hlavných jedál,

- sklad kantín.

Za účelom rozšírenia výrobnej kapacity boli objednané rôzne kuchynské stroje ako roboty, myčky riadu, varné kotle, ohrievacie pulty a pod.

Pri uzavretí delimitačnej dohody za ZJ - kantíny a Závodný hotel Švermove železiarne v Podbrezovej bol stanovený:

      - normatív celkom vo výške 442 000,- Kčs

      - obratový fond 260 000,- Kčs

      - stále pasíva 122 000,- Kčs

      - podielová účasť banky 60 000,-Kčs

 

K 1.1.1961 bol delimitovaný RaJom nasledovný stav pracovníkov:

Závodný hotel                15 pracovníkov

Závodná jedáleň 9 pracovníkov

3 kantíny                        15 pracovníkov

sklad kantín                    5 pracovníkov

V závodnej jedálni na Kolkárni bol počet stravníkov v tom čase cca 230.

Od r 1961 sa datuje začiatok podávanie teplých hlavných jedál v prevádzkach.

Namontovaním smažiacej panvy a elektrického varného kotla v závodnej jedálni sa zvýšila kapacita z 300 na cca 600-700 hlavných jedál denne.

Závodný hotel bol schopný pripraviť v dobe od 8.00 – 9.00 hod cca 300 guľášov s prílohou bez akýchkoľvek ťažkostí.

Po prevzatí prevádzok závodného stravovania Podnikom ŠŽ sa vedúcim závodného stravovania od 101.1962 stal Július Mora , vedúci závodného hotela bol Július Krúteľ, vedúca závodnej jedálne Elena Vargová, v kantíne oceliarne bola vedúcou Marta Kostúrová, v kantíne valcovne Katarína Randušková, v kantíne rúrovne Marta Mišútová, v sklad  kantín bol vedúci Arpád Kováčik a na pionierskom tábore Stupka František Ujhely.

Citeľné zlepšenie nastalo v I. kvartály 1962 ,kedy došlo k zriadeniu jedálnych kútikov priamo v niektorých prevádzkach. V týchto jedálnych kútikoch sa plánovalo podávať teplé hlavné jedlo zo závodnej jedálne včítane výdatných desiatových polievok v prvej smene.

Jedálny kútik vo valcovni s 70 miestami a kantínu bolo vedenie valcovne zriadiť okamžite po vysťahovaní sa milície z objektu.

Prevádzka rúrovňa zriadila od 1.01.1962 dva jedálne kútiky. Jeden vo zvarovni a druhý v starej rúrovni. V týchto jedálnych kútikoch sa počítalo s predajom cca 200 hlavných jedál.

Prevádzka oceliareň plánovala postaviť jedálny kútik kapacitou cca 300 – 400 hlavných jedál a to nadstavbou nad mechanickou dielňou.

Prevádzka doprava zriadila bufet a jedálny kútik pre svojich zamestnancov s kapacitou 50 hlavných jedál.

V tomto roku (1962) zriadil podnik aj výkrmňu ošípaných, kde sa chovalo 16 kusov ošípaných.

Nemalou mierou prispela z zásobovaniu kantín chlebom a pečivom  parná pekáreň pri moste v Podbrezovej postavená už v  roku 1924. Taký dobrý chlieb a pečivo žiadna nová pekáreň odvtedy nenapiekla. Na pekára p. Jarabáka  budú občania Podbrezovej dlho spomínať. Od 30 decembra 1975  bol do Podbrezovej dovážaný chlieb z Banskej Bystrice, neskôr z Brezna a pekáreň v Podbrezovej bola zastavená a zbúraná.

V roku 1962 bola plánovaná prestavba závodného hotela, aby tento mohol slúžiť aj ako závod reštauračného charakteru aj ako závodná jedáleň, ale sa neuskutočnila.

Závodné stravovanie obhospodarovalo pre služby pracujúcich: Rekreačnú chatu Tále, závodnú jedáleň na Kolkárni, 5 kantín (oceliareň, valcovňa, rúrovňa, doprava, zvarovňa) sódovkáreň, bufety v parku a na kúpalisku a sklad potravín.

Varenie teplých jedál  sa robilo v závodnej jedálni na Kolkárni. Tu sa varili polievky ako aj hlavné jedlá a to pre stravníkov závodnej jedálne a pre stravníkov v kantínach. Podávanie polievok sa uskutočňovalo na prvú smenu vo všetkých kantínach. Polievku na II. Smenu podávali len v kantíne vo valcovni. Denný priemer polievok bol 210 dávok. Denný priemer hlavných jedál  na ZJ bol v r 1969 už 335 porcií.

V roku 1970 došlo k zmene organizačného zloženia podniku. S platnosťou od 1.1.1970 bol vytvorený personálny odbor kde boli začlenené všetky činnosti starostlivosti o pracovníkov podniku.

Hlavných jedál bolo v r 1970 podaných v závodnej jedálni 77578 porcií, v kantínach 48686 porcií. Desiatových polievok bolo podaných 69450 porcií.

Závodné stravovanie obhospodarovalo 1 závodnú jedáleň, 5 kantín, 2 bufety , rekreačnú chatu na Stupke, 1 sklad potravín a 1 sódovkáreň.

Závodná jedáleň s kuchyňou v Podbrezovej na sídlisku mala v r. 1971  kapacitu 500 jedál, z toho desiatové polievky pre kantíny 245, hlavné jedlo pre kantíny 140, obedy pre jedáleň 245 a večere pre jedáleň 43 denne. Počet miest na sedenie  v závodnej jedálni   bol 70 stoličiek. Desiatové polievky a hlavné jedlá sa denne rozvážali z  kuchyne vo varniciach autom na jednotlivé kantíny závodu.

V závode bolo 6 kantín a to : v oceliarni, rúrovni, údržbe, zvarovni rúr, doprave a ťahárni na Piesku. Tieto kantíny slúžili jednak na občerstvenie nápojmi a studenou stravou, ale i na výdaj polievok a hlavných jedál v I. smene. Mimo údených výrobkov sa v kantínach predával i iný sortiment, ako šaláty, syry, rybie výrobky, konzervy všetkých druhov, trvanlivé pečivo, cukríky, kompóty, ovocie, zelenina, cigarety a pod. Z nápojov sa v kantínach podávalo čapované pivo, fľaškové pivo, ovocenky, džúsy, minerálne vody, kofola, limonády a čierna káva.

Kantína oceliareň podávala priemerne denne v I. smene 40 desiatových polievok a 54 hlavných jedál. Pracovala na tri smeny.

Kantína rúrovňa podávala priemerne denne v I. smene 35 desiatových polievok. Pracovala na tri smeny.

Kantína údržby podávala priemerne denne v I. smene 122 desiatových polievok a 73 hlavných jedál. Pracovala na tri smeny.

Kantína vo zvarovni rúr podávala priemerne denne 20 desiatových polievok. Pracovala na dve smeny.

Kantína v doprave podávala priemerne denne 13 desiatových polievok. Pracovala na jednu smenu.

Kantína v ťahárni rúr podávala 60 desiatových polievok. Pracovala na jednu smenu.

Vo všetkých kantínach sa predávalo mlieko a chlieb i pre donášku domov.

V sezóne bol otvorený jeden bufet na kúpalisku, v hudobnej škole na sídlisku. Bufet v závodnej jedálni predával fľaškové pivo, limonády, cukrovinky a cigarety.

V roku 1972 bola postavená prístavba  závodnej kuchyne a jedálne  vedľa hotela Podbrezovan.  Kapacita závodnej kuchyne bola 1 000 jedál ale v roku 1979 sa už varilo v nej 1 494  jedál denne.

Počet porcií výdaja hlavných jedál za roky 1971 – 1978 a priemer stravníkov v %:

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

130201

136576

123332

150570

196901

218042

241185

250879

11,2

11,6

10,6

12,8

16,7

20,1

22,6

24,8

 

Z toho na II a III smenu:

 

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

11000

9806

3000

23000

20590

18000

16000

39000

 

           Desiatové  polievky:

 

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

80070

76384

65981

76509

20590

6000

17000

21000

 

V bufetoch bol nasledovný počet miest na sedenie:

Oceliareň                       40 miest

Zvarovňa                       72 miest

Doprava                        24 miest

 Údržba              72 miest

Ťaháreň             336 miest

Závodná jedáleň 92 miest

 

V roku 1974 bola odovzdaná budova Závodného klubu ROH s kuchyňou a jedálňou do užívania verejnosti. Aj táto kuchyňa vypomáhala výrobe hlavných jedál pre kantíny.

V podniku ŠŽ n.p. v  závodnom stravovaní boli v prevádzke:

1 závodná kuchyňa, 9 bufetov, 1 sklad kantín, 1 reštaurácia a 1 rekreačné stredisko. Závodné stravovanie zamestnávalo 122 pracovníkov.

V podniku sa stravovalo 35,7 % všetkých pracujúcich.

Začiatkom roku 1978 sa v priemere varilo 1150 – 1346 jedál za smenu

 

Štatistický prehľad výroby a  výdaja jedál za roky 1971 - 1995

 

Roky

1971

1972

1973

1974

1975

Počet pracovníkov

3806

4082

4241

4306

4365

Počet porcií výdaja jedál

130201

136576

123332

150577

196901

Priemerný počet stravníkov

11,2 %

11,6 %

10,6 %

12,8 %

16,7 %

 

 

Roky

1976

1977

1978

1979

1980

Počet pracovníkov

4474

4658

4902

5119

5301

Počet porcií výdaja jedál

218042

241185

250879

289734

337627

Priemerný počet stravníkov

20,1 %

22,6 %

24,8 %

24,8 %

25,8%

 

Z výsledkov sociologického prieskumu vyplynulo, že pravidelnou teplou stravou sa stravovali najviac respondenti z dopravy (40,7%) a správy podniku (31,4%) , najmenej respondenti z valcovni, zvarovni a energetiky. Z hľadiska vekového zloženia sa pravidelnou teplou stravou stravovali respondenti stredného veku ( 24-34 rokov 25,3% vo veku 35-44 rokov 39,1%, mladí do 24 rokov a respondenti po 50 roku života sa stravovali pravidelnou teplou stravou málo.

Hlavné teplé jedlo sa vyrábalo v závodnej kuchyni (v troch smenách – 1200 jedál denne) a rozvážalo sa do 4 výdajní a 2 kantín, kde sa podávalo stravníkom. Vyrábali sa 3 druhy hlavných jedál včítane polievok a 1 desiatová polievka na nočnú smenu.. Dva druhy boli jedlá mäsité a jeden druh jedla bolo jedlo múčne. Za hlavné problémy možno v tej dobe uviesť, že jedlo dopravou vychladlo a výdajne neboli dostatočne vybavené na výdaj teplej stravy. Na dlhé rady pri výdaji si sťažovali predovšetkým respondenti z valcovni (42,1%) a ťažiarne I. (15,6%) Pre zníženie doby čakania sa zaviedla dohodnutá doba výdaja pre skupiny pracovníkov.

Od 3 -7.10 1977 bola v ŠŽ usporiadaná v rámci VHJ HŽ súťaž  kuchárov „O Oceľovú varešku“. Túto kuchársku trofej získal v r 1979 kuchár závodného stravovania ŠŽ František Múka. Súťaž o oceľovú varešku sa v Podbrezovej konala ešte v roku 1987.

Podľa organizačných pokynov GRHŽ sa súťaž dospelých konala v stravovacích zariadeniach ŠŽ Podbrezová a súťaž učňov v rekreačnom stredisku ŠŽ na Stupke.

Súťažnou úlohou dospelých bola :

 -  výroba 200 porcií menu v troch druhoch

 -  vynormovanie troch druhov jedál

 -  výroba 20 porcií hlavného jedla všeobecne šetriacej diéty

 -  výroba jednoduchého výrobku studenej kuchyne pre bufet alebo kantínu

 

Súťažnou úlohou pre učňov bola:

-  výroba menu

-  výroba jednoduchého výrobku studenej kuchyne

-  písomná práca zo znalosti technológie, potravín, nápojov a výživy

 

Výstavba novej závodnej kuchyne 

Prevádzka kuchyne a jej príslušenstva bola situovaná na novom závode. Tvorí ju dvojpodlažná budova, pričom kuchyňa a výrobňa mrazených pokrmov sa nachádza na prvom nadzemnom podlaží (prízemie). Sklady, prípravňa zeleniny, prípravňa mäsa, strojovne chladenia sa nachádzajú v suterénnej časti budovy.

Investorské požiadavky na nákup zahraničnej technológie pre novú závodnú kuchyňu boli s konečnou platnosťou potvrdené 09.09.1976 na porade konanej v ŠPTÚ v Bratislave. Varňa bola projektovaná s inštalovaným príkonom 7163 kW/h, z toho inštalovaného príkonu bola vypočítaná spotreba pri výrobe 2,5 tis. Jedál na 60 – 70 % inštalovaného príkonu t.j. 463 kW/h. Kapacita varne 2500 jedál za 8,5 hod bola počítaná iba pre 3 – 4 druhy jedál.

Kapacitné požiadavky investora boli tieto:

1.      Zaistiť podávanie teplej stravy 2500 stravníkom v priebehu 3 smennej nepretržitej prevádzky v rámci areálu Nového závodu ŠŽ. Predpokladalo sa podávanie 3 – 4 druhov jedál formou kompletného menu v kalorickej hodnote obvyklej pre prax v ťažkých prevádzkach.

2.      Časové a miestne rozdelenie dennej kapacity:

a)       pre I pracovnú smenu výdaj od 9.00 do 10.00 hod.

konzumácia :550 hlavných jedál v jedálni začlenenej v objekte kuchynskej výroby

 450 hlavných jedál rozvážať do 3 detašovaných výdajní jedál

konzumácia :300 hl. jedál .

 

b)      pre II smenu výdaj od 17.00 do 18.00 hod

konzumácia :450 hl. jedál v jedálni objektu

                      300 hl jedál .

c)      pre 3 prac smenu (nočnú) výdaj od 1.00 do 2.00 hod

konzumácia: 450 hl jedál v jedálni objektu

                     300 hl jedál .

 

V jedálňach sa predpokladala 3 násob. výmena miest pri stole. Stravník mal mať k dispozícii 20 minút ku konzumácii. 

Investor požadoval, aby projekt zohľadnil potrebu skladovania zásob predajného sortimentu všetkých detašovaných bufetov.

Požadovalo sa zároveň zohľadniť možnosť varenia desiatových polievok v rozsahu 900 porcií denne.

Všetky prevádzkové priestory v objekte novej závodnej kuchyne možno rozdeliť na 6 skupín podľa technologickej a prevádzkovej náplne:

1.      Skladové zázemie

2.      Výrobná prevádzka

3.      Sociálne zariadenie pre personál a administratívu

4.      Technické príslušenstvo a vertikálne spojenie

5.      Prevádzka závodnej jedálne

6.      Prevádzka bufetu – kantíny.

 

Prevažná časť skladovacích priestorov je sústredená v suteréne objektu. Na príjmový priestor nadväzuje tieto sklady a chladiarne: chladiareň a mraziareň mäsa, chladiareň zeleniny, sklad zeleniny, sklad zemiakov a koreňovej zeleniny, sklad plodín, sklad vratných obalov, sklad mikrotenových obalov, sklad čistiacich prostriedkov a zásobného prádla a celý komplex potravinových skladov s vlastným samostatným expedičným priestorom. Skladovanie potravín je delené na chladiareň a mraziareň potravín, chladiareň údenín , chladiareň mlieka, chladiareň vajec, sklad trvanlivých salám, sklad aromatických potravín, sklad trvanlivého pečiva, sklad konzerv, sklad ľahkého koloniálu  , sklad ťažkého koloniálu a sklad DKP.

Príchod personálu do zamestnania je projektovaný cez priestor príjmu, na ktorý nadväzuje komplex sociálneho zariadenia personálu. Cez chodbu vedie vstup do šatní a umyvární personálu, delených na mužov a ženy s čistými a nečistými časťami podľa požiadavky hygienika. Okrem šatní a umyvární nadväzuje na chodbu sklad špinavého a výdaj čistého prádla ako aj pohotovostná prádelňa.

V rámci expedičného priestoru na úrovni prízemia je vymedzený malý príležitostný kancelársky box pre expedienta a pri vstupe do varne kancelársky box pre vrchného kuchára.

Vertikálne spojenie oboch podlaží je zaistené dvomi nákladnými kabínovými výťahmi o nosnosti 500 kg. Varné, strojné i pomocné zariadenia použité v tomto projekte sú prevažne tuzemskej výroby alebo štátov LD, ktoré je vyrábané ako zariadenie typové.

Niektoré zariadenia pre výrobu knédlikov a ohrev hotových jedál (EPO 2) dodala Nová huť KG. v Kunčiciach.

Stroje a zariadenia obsiahnuté v ponukovej špecifikácii, ktoré boli dodané firmou Küppersbusch (BDR)  možno rozdeliť  funkčne takto:

1.      Zariadenie pre teplú úpravu

2.      Zariadenie pre zmrazovanie a prípravu k zmrazovaniu

3.      Zariadenie pomocné, doplňujúce

 

Do zariadenia pre teplú úpravu možno započítať varné automaty a ďalšie varné zariadenia, ktoré zvýšili produktivitu práce pre zachovaní vysokej racionalizácie výroby, úsporu pracovnej sily atď. Zariadenie umožňovalo v budúcnosti zabezpečiť stravovanie až 5000 zamestnancov denne.

Medzi projektované  veľkokuchynské varné agregáty dodané firmou Küpersbusch GmbH,  Gelsenkirchen (BDR) patria:

-         Atümat včítane vozíkov a nádob ( tlaková nádoba  pre rýchle varenie v pare )

-         Sauciermat ( zariadeni pre prípravu omáčok s automatickým miešaním)

-         Bratautomat  ( vyprážaci automat pre rezne , karbonátky a pod.)

-         Sudomat  ( varný agregát pre zemiaky, cestoviny, ryžu atď.)

-         Intervall – Convect- Air ( Intervalkonvektomat pre varenie, smaženie a pečenie mäsa)

-         Rotivátor   (nebol dodaný ,ale  miesto neho boli dodané 2 Intervall – convektomaty).

Pre zmrazovanie a prípravu zmrazovania bol dodaný mraziaci tunel s príslušenstvom, zmrazujúci pokrmy „šokom“ za teploty – 40 C. Táto mraziaca technika nebola v ČSSR a zemiach RVHP v tom čase dostupná.

Do skupiny plniaceho a transportného zariadenia patria dávkovacie  zariadenie včítane zásobných vozíkov,  jedálenské transportné vozíky a výdajné vozíky . Pre uľahčenie práce pri varných kotloch boli dodané turbomixéry.

Celkový náklad zahraničného technologického zariadenia bol 431.043 DM t.j. 3,210.118,40 Kčs. Celkové rozpočtové náklady na strojné, technologické, netechnologické a doplnkové zariadenie včítane montáže a prirážok v jednotlivých hlavách súhrnného rozpočtu činili 4,582.868 Kčs.

Zostava veľkokapacitných varných automatov bola doplnená varným zariadením typu ASCOBLOC z NDR v nerezovom prevedení, hranatých tvarov, ktoré vhodne doplnilo zostavu varných automatov z BDR.

Časť kuchyne bola vymedzení pre prípravu diétnych jedál, ktorá mala vlastnú prípravnú linku i vlastné varné zariadenie s možnosťou šetrnej varnej úpravy pokrmov. Studená kuchyňa a výroba múčnikov, naväzujúca formou pracovných boxov na kuchyňu majú pričlenené chladiarne hotových výrobkov, kde je možné uchovať hotové výrobky v čerstvom stave pred vlastným zmrazením.

Tepelne upravené pokrmy v priestore varne s max. využitím predovšetkým varného zariadenia  z dovozu, t.j. varných automatov sa odvážajú v transportných vozíkoch v horúcom stave do kompletačného priestoru. Pristavia sa k plniacemu zariadeniu – kompletačným stolom – pomocou ktorých sa robí plnenie do mikroténových viacporciových sáčkov. Sáčky sa nepriedušne uzavrú zatavením a uložia do foriem z umelej hmoty za účelom získania jednotného tvaru po zmrazovacom procese tak, aby sa takto získané kocky zmrazených pokrmov dali hospodárne ukladať a baliť.

Formy s vloženými pokrmami v sáčkoch sa ukladali do pojazdných etážových vozíkov, ktoré sa zasunuli do mraziaceho tunelu vždy po 3 kusoch, kde prebehol vlastný mraziaci cyklus pomocou tzv. mraziaceho šoku. Tento proces podľa ponuky fy Küppersbusch trval  cca 2 hodiny. Polievky sa mrazili v sáčkoch ako polievkové koncentráty.

Zmrazené pokrmy sa vyklápali z foriem na pracovnom stole za tunelom, prázdne formy sa vracali späť do kompletačného priestoru a kocky pokrmov sa balili, ukladali do prepraviek z umelej hmoty, ktoré sa ukladali do veľkopriestoroj mraziarni, kde sa skladovali pri – 20 0 C. Prepravky boli označené štítkami s názvom pokrmov a dátumom výroby. Technologické zariadenie v závodnej kuchyni umožňovalo aj výrobu podchladenej stravy.

Ohrev zmrazených jedál v sáčkoch sa robil v v stolových horúcovzdušných skriniach (Intervall- konvektomatoch). Po ohriatí na potrebnú výdajnú teplotu sa jednotlivé komponenty pokrmov podľa stavu ich konzistencie po otvorení sáčku buď preliali alebo presypali do tradičných bufetových výdajných ohrievacích pultov.

Okrem detašovaných výdajní v podniku je v objekte kuchyne zakomponovaná aj závodná jedáleň pre max 500 stravníkov. Na jedáleň nadväzuje prevádzka kantíny – bufetu, ktorý má separátne zázemie. Bufetová linka umožňuje predaj studených jedál, pečiva, teplých údenín, polievok, studených a teplých nápojov, cukrárenských výrobkov a trvanlivých cukroviniek.

Na slávnostnom uvedení ťahárne rúr 2 do prevádzky  dňa 29. mája 1980 poskytli už pracovníci závodného stravovania svoje služby pre hostí slávnostného aktu  v objekte bufetu a  jedálne.

Od 17.02.1983 začala výroba v novej závodnej kuchyni, ktorá bola vybavená týmto vysokovýkonným technologickým zariadením , ktoré umožnilo veľmi efektívnu prípravu  potravín, šetrenie jej biologickej a nutričnej hodnoty, čo prispelo k zvyšovaniu kvality pripravovaných pokrmov.

Nová závodná kuchyňa okrem teplých jedál vyrábala v tom čase i 5 druhov polotovarov: knedle, buchty, šišky, paprikovú slaninu a tlačenku.

Pre 12 externých firiem vyrábala a predávala stravu v cene 29,63 Sk/ porciu.

Počet pracovníkov v závodnom stravovaní bol 89, z toho v kuchyni pracovalo 32 pracovníkov. Denná výroba bola 1300 porcií stravy. Kuchyňa má svoje laboratórium, v ktorom sa robia mikrobiologické rozbory vzoriek teplej stravy a potravín pre bufetový predaj.

Kuchyňa je priestranná miestnosť s možnosťou dostatočného oddelenia jednotlivých činností. Vykonávajú sa tu činnosti: príprava múčnych pokrmov, kysnutie, formovanie, varenie knedlí, pečenie a pod. Suroviny sa privádzajú do kuchyne už spracované. Mäso je nakrájané, vyklepané, pomleté, zelenina a ovocie očistené ap.

Stavebne je oddelené umývanie bieleho riadu, je vyčlenený priestor na výdaj stravy, na umývanie čierneho riadu. Samostatná miestnosť je na kompletizáciu a balenie hotových pokrmov určených na zmrazovanie a miestnosť na zmrazovanie hotových pokrmov a miestnosť na skladovanie mrazených výrobkov.

Výrobu odloženej stravy začala nová závodná kuchyňa produkovať 15.02.1985 a za rok 1985 vyrobila 140 011 porcií. Počas skúšobnej prevádzky bol overený výkon zmrazovacieho tunela, ktorý predpokladal zabezpečiť produkciu 350 kg odloženej stravy za 2 hodiny. V priemere denne sa vyrábalo 744 jedál, čo bolo v priemere 438 kg, ktoré zmrazovací tunel dokázal zmraziť za 2,5 hod. čím sa overila kapacita tunela a možnosť vyrábať 2500 jedál za 8,5 hod ako predpokladal projekt pri 100 % výrobe odloženej stravy.

Kombinácia výroby čerstvej  stravy a stravy odloženej bolo zvolené z týchto dôvodov:

-         podmienkou výroby 100 % zmrazenej stravy bolo použitie mäsa bez kostí, čo    dodávateľ nebol schopný zaistiť.

-          spotreba elektrickej energie bola limitujúcou položkou v celom závode.

-         kombinácia čerstvej stravy s odloženou umožnila vyrábať až 10 druhov jedál.

-         výdaj odloženej stravy nebol povolený na miestach kde bol zároveň aj bufet.

-         okresná hygienická stanica nesúhlasila s podávaním odloženej  stravy pre učňovský dorast.

 

V roku 1989 bol predpoklad výroby 645 000 porcií. Vo výrobe hlavných jedál v roku 1990  uvádza sa predpoklad 668 000 porcií s denným priemerom 3 050 porcií a 55% vlastných stravníkov.

 

Ročné nákupy do centrálneho skladu:

Trvanlivé výrobky                                              12 050 .75 kg

Sekané výrobky                                                8 698 kg

Varené výrobky                                                 7 145 .00 kg

Údené mäso                                                      2 704 .75 kg

Mäkké výrobky                                                 22 214.85 kg

Špeciálne výrobky                                             4 053.85 kg

Údené mäso (dusené)                                        6 407.50 kg

Pečené výrobky                                                 1 732.90 kg

 

Celkom činil nákup do centrálneho skladu 66 651.70 kg mäsových výrobkov za 2,370 914.74 Kčs.

Pivovar Vyhne dodal celkom:

Sudové pivo                                                      279 200 litrov

Fľaškové pivo                                                   255 336 fliaš

Minerálky                                                          116 664 fliaš

Malinovka                                                         429 330 fliaš

Marka                                                                   6  800 fliaš

Coca Cola                                                                240 fliaš

Mirinda                                                                     560 fliaš

Chito                                                                      2 900 fliaš

Džus                                                                      2 167 fliaš

Pepsi cola                                                               4 800 fliaš

Vinea                                                                    10 700 fliaš

 

V priemere sa predalo                                       1 236 l        piva

                                                                                     516        fliaš minerálky

                                                                         1 900          fliaš malinovky

 

Stav pracovníkov v roku 1979 v závodnom stravovaní  bol 145 pracovníkov

Stoličková kapacita bola v závodnej jedálni 120 stoličiek , v kantínach 190 stoličiek, spolu 310 stoličiek. Na každé jedno hlavné jedlo sa priplácalo z FKSP 1,- Kčs.

Okrem vlastných zamestnancov stravovala závodná jedáleň i pracovníkov Hutných montáží, Elektromontážnych závodov, IPS, Termostavu, ZTS Dubnice, Škoda Klatovy, Strojárne Žďas, ZPA Bratislava. Títo pracovníci odobrali 31.385 porcií jedál.

V tejto dobe v závodnom stravovaní zabezpečovalo služby 106 pracovníkov a celoročný obrat bol 12,298.000 Kčs. Okrem toho bol v prevádzke Závodný klub a rekreačné stredisko Tále, kde služby zabezpečovalo 34 pracovníkov s ročným obratom 2,921.000 Kčs.

V roku 1981 bola zrušená sódovkáreň.

Závodné stravovanie v roku 1983 pozostávalo z nasledovných prevádzok:

Prevádzka                                                                     počet

Závodná kuchyňa                                                          1

Bufety                                                                           9

Sklad kantín a DKP                                                      1

Reštaurácia                                                                   1

Rekreačné stredisko                                                      1

 

Vo funkcii vedúceho stravovania sa od roku  1961 do vzniku spoločnosti ŽP GASTRO  servis s.r.o. vystriedali Július Mora (1962 -1975), Ján Bubelíny (1975 – 1982), Ing. Zdeno Fedor (1983 – 10.mes.1995.)

 

V roku 1988 stúpla výroba hlavných jedál z 338 000 porcií v roku 1980  na 660 000 porcií v roku 1988 pri tom istom počte pracovníkov závodného stravovania.

Závodné stravovanie pozostávalo v tej dobe z týchto prevádzkových jednotiek:

-              závodná kuchyňa

-              centrálny sklad kantín

-              kantíny oceliareň, údržba, zvarovaňa, doprava, stavebná údržba, riaditeľská budova,     ťaháreň I. ťaháreň II, pretlačovňa rúr

-              reštaurácia ZK ROH

V závodnom stravovaní pracovalo 126 pracovníkov. Závodná kuchyňa pripravovala 2.753 porcií hlavných jedál v 11 druhoch  a to v I. smene 5, II.smene 3,v III smene 3 druhy.. Okrem výroby pre vlastných pracovníkov zaisťovalo výrobu aj pre iné organizácie, pre SOU- Lopej, pre pracovníkov , ktorí pracujú na rekonštrukcii podnikového rekreačného strediska Tále a pri výstavbe športového areálu v Osrblí.

 

Štatistický prehľad výroby a  výdaja jedál za roky 1981 - 1995

 

Roky

1981

1982

1983

1984

1985

Počet pracovníkov

5409

5513

5549

5569

5572

Počet porcií výdaja jedál

375029

365000

380330

481362

510785

Priemerný počet stravníkov

25,9 %

29,9 %

34,55 %

39,2 %

41,7 %

 

Roky

1986

1987

1988

1989

1990

Počet pracovníkov

5572

5557

5573

5546

5597

Počet porcií výdaja jedál

553160

579139

609350

645000

668000

Priemerný počet stravníkov

45,1 %

47,4 %

50,1 %

53,1 %

55,0 0%

 

Roky

1991

1992

1993

1994

1995

Počet pracovníkov

5003

4188

4076

3870

3835

Počet porcií výdaja jedál

521742

463993

352021

303910

221448

Priemerný počet stravníkov

47,71

44,31

34,54

31,41

23,09

* predpoklad

 

Poznámka:

Pokles počtu pracovníkov zapríčinil aj pokles počtu výroby a výdaja jedál.

 

Kultúra stravovania v našej a.s. sa zvyšuje, zmodernizovane boli jedálne v starom i novom závode. Ponuka jedol sa tiež rozširuje, do jedálneho lístka pribúdajú jedla racionálnej výživy.

 

Transformácia štátneho  podniku na akciovú spoločnosť

Od 1. mája 1992 na základe schváleného privatizačného projektu a výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Banskej bystrici bola zriadená v Podbrezovej akciová spoločnosť s obchodným názvom: Železiarne   Podbrezová,  a . s.

Do prvej vlny kupónovej privatizácie bolo zahrnutých 97% základného majetku spoločnosti z hodnoty 2 384 135   akcií v nominálnej hodnote 1000,- Kčs
Akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová sídli v geografickom strede Slovenska, 35 km od Banskej Bystrice a 250 km od Bratislavy.

Železiarne boli založené v roku 1840 a postupne sa vyprofilovali na minihutu, ktorá patrí medzi najvýznamnejších európskych výrobcov oceľových bezšvíkových rúr, a to aj napriek tomu, že pôvodne vyrábali koľajnice, plech a tyčové železo. V 20. storočí sa železiarne postupne zdokonaľovali vo výrobe rúr a v 90. rokoch prešli zásadnou modernizáciou, keď SM-pece a elektrické pece nahradili jednou modernou, vysoko výkonnou elektrickou oblúkovou pecou. V posledných rokoch digitalizovali telekomunikačnú ústredňu, zrekonštruovali viaceré výrobné zariadenia, vrátane administratívnych budov a zmodernizovali redukovňu vo valcovni rúr. Železiarne Podbrezová sú držiteľom certifikátu riadenia systému kvality ISO 9002. V roku 1992 sa transformovali zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť: 34,5 % akcií je vo vlastníctve zamestnancov (fyzické osoby), 55,2 % akcií je v rukách právnických osôb (banky, správcovské spoločnosti, podielové fondy) a zvyšných 10,3 % akcií patrí zahraničným akcionárom.

Modernizácia výroby ocele ukončená v roku 1993 znamenala ukončenie zásadnej modernizácie technologickej základne hutníckeho komplexu v Podbrezovej. Zastaralé oceliarenské agregáty boli nahradene modernou vysokovýkonnou elektrickou pecou so sekundárnou metalurgiou, čím sme dosiahli špičkovú európsku úroveň výroby ocele.
Nosným výrobným programom Železiarni Podbrezavá a.s. je dnes výroba oceľových bezšvíkových za tepla valcovaných a presných za studená ťahaných rúr.

V poslednom období sa železiarne riadia novou podnikateľskou stratégiou, založenou na diverzifikácii podnikateľskej činnosti. Popri rozvoji výroby oceľových bezšvíkových rúr v materskej spoločnosti sa orientujú na výrobu v oblasti ťažkého strojárstva a metalurgie v dcérskej spoločnosti ŽĎAS, a. s. so sídlom v Českej republike; ako aj na oblasť cestovného ruchu Železiarne navyše podnikajú aj v zahraničí – okrem Českej republiky disponujú viac ako 60-percentnou kapitálovou účasťou v piatich podnikoch na území Švajčiarska, Talianska, Poľska a 49-percentným podielom na základnom imaní v tzv. spoločnom ukrajinsko-slovenskom podniku na Ukrajine  V oblasti marketingu sa spoločnosť sústreďuje predovšetkým na vyhľadávanie nových odberateľov s cieľom postupne presmerovať hlavný objem produkcie na trhy Európskej únie, ako aj na získavanie zákazníkov pre nové výrobné programy spoločnosti. Dcérskymi spoločnosťami podniku ŽP a.s. sa stali:

[ PIPEX  International ], [ PIPECO Slovakia s.r.o. ], [ ŽP REO s.r.o. ] [ZANINONI Slovakia s.r.o.],  [ ŽP Bytos s.r.o. ], [Hotel Stupka s.r.o.], [ŽP GASTRO servis s.r.o.], [ŽP TRADE Bohemia], [Tažírny trub Svinov s.r.o.]

Od roku 1994 zastáva funkciu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti  ŽP Ing. Vladimír SOTÁK.

19.10.1995  vznikli z pôvodného útvaru závodného stravovania ŽP - Obchodno-stravovacie služby s názvom ŽP OSS s.r.o.. Konateľom bol do 29.02.1996 Ing. Zdeno Fedor. Od 01.03.1996 bol konateľom Jozef Krella. 23.04.1996 bola urobená zmena názvu na ŽP GASTRO – servis s.r.o. a konateľom sa stal Jozef Krella.

         Logo:

ZP - Gastro servis s.r.o. logo

 

Základné  údaje o spoločnosti:

 

Obchodné meno               ŽP -  Gastroservis s.r.o

Sídlo                                   Nový závod ŽP a.s., P.O.Box 25

                                            976 81 Podbrezová

Právna forma                    Spoločnosť s ručením obmedzeným

IČO                                    31638104

Základné imanie              21 000 000

 

Orgány spoločnosti

1. Valné zhromaždenie    JUDr. Marián Zima

                                           Ing. Ľudovít Ihring

 

2. Štatutárny orgán          Jozef Krella, konateľ spoločnosti

 

3. Dozorná rada                Ing. Ján Banas

                                           Ing. Mária Niklová

                                           Ing. Milan Mutiš

 

Auditor                              BDR spol. s.r.o. Banská Bystrica

 

 

Kontakt                              telefón +421-48-645 15 30

 

 

ŽP GASTRO servis, s.r.o. je  dcérskou spoločnosťou ŽP a.s.  Hlavným predmetom činnosti je závodné stravovanie pre celú spoločnosť Železiarne Podbrezová, a.s., ako aj pre externých odberateľov a iné účelové činnosti, ako napr. predajná, pohostinská a sprostredkovateľská činnosť. Ďalšou podnikateľskou aktivitou spoločnosti je poskytovanie služieb na významných spoločenských a športových akciách, čím sa dostáva do povedomia širokej verejnosti.

Spoločnosť ŽP GASTRO servis s.r.o. má kuchynskú prevádzku, v ktorej sa vykonáva hromadná príprava cca 800 porcií denne hotových jedál a výdaj teplých hotových pokrmov trikrát denne pre stravovanie zamestnancov Železiarní Podbrezová a.s., rozvoz teplých pokrmov do výdajní stravy v prevádzkach Železiarní Podbrezová a.s. a iným odberateľom do vzdialenosti neprevyšujúcej 35 km. V tej istej kuchynskej prevádzke sa vyrábajú hotové pokrmy, ktoré sa následne rýchlo zmrazujú na teplotu nižšiu ako mínus 18 C a uchovávajú sa pri tejto teplote a uvádzajú sa do obehu ako hlbokomrazené hotové pokrmy určené pre priamy konzum po krátkotrvajúcej tepelnej úprave konvenčným ohrevom mimo obalu alebo mikrovlným ohrevom priamo v obale.

 

Výrobný program a poskytované služby:

- služby závodného stravovania pre ŽP a.s. a okolité firmy
- výroba a predaj hotových, hotových zmrazených jedol a polotovarov
- bufetový predaj
- gastronomické služby / party servis /, pri rôznych pracovných a spoločenských podujatiach

 

Výroba hotových jedál je základnou a zároveň najrozsiahlejšou činnosťou spoločnosti ŽP GASTRO servis s.r.o.
ŽP GASTRO servis s.r.o. zabezpečuje pre zamestnancov materskej spoločnosti stravovanie počas pracovnej doby. Poskytovanie stravovacích služieb v Železiarňach Podbrezová a.s. je dlhoročnou tradíciou.
Stále viac sa predaj hotových jedol orientuje aj na externých odberateľov.

 

 

Štruktúra výroby a predaja jedál za roky 1996 – 2005

 

 

rok

 

1996

1997

1998

1999

2000

 2001

2002

2003

2004

         2005 *

 

 

celkom

 

255320

366530

592100

711929

832310

 936011

949280

834542

834110

 

ŽP a.s.

 

218168

312000

407742

400200

400481

 417850

460345

402833

400384

 

%

 

85

85

68

56

49

45

48

48

48

     

externí

 

37152

54530

184358

311729

431829

 518161

        488935

        431709

        433726

 

%

 

15

15

32

44

51

55

52

52

52

 

 

 

 

Priemerný počet pracovníkov a % stravníkov

 

Roky

Muži

Ženy

Spolu

% stravníkov

 

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

   2005 *

 

 

2813

3114

3078

2853

2969

3096

3141

3185

3164

 

916

966

956

896

924

947

941

937

928

 

3729

4080

4034

3749

3893

4043

4082

4122

4092

 

23,40

30,58

40,43

42,72

41,14

41,34

45,10

39,09

39,13

 

* predpoklad

% stravníkov  vypočítaný podľa vzorca: počet jedál v roku / počet pracovníkov / počet pracovných dní  x 100

Počet pracovných dní v roku je 250.

Výpočet na pr.:  218168 / 3729 / 250 x 100    =  23,40 %

 

 

Významný podiel na raste výroby jedol predstavujú hotové zmrazene jedla – cca 150 000 ks ročne...

Odberateľmi našich hotových a zmrazených hotových jedol sú také firmy,  ako napr. ZSNP Žiar nad Hronom, SCP Ružomberok, Harmanecké papierne, Magnezitové závody Jelšava, Cementáreň Turňa nad Bodvou.

A taktiež pre menej vzdialene externe lokality: Brezno, Dubová, Banská Bystrica, Vlkanová  .

 

Základné ukazovatele spoločnosti za roky 1996 – 2000 v tis. Sk:

 

Roky

1996

1997

1998

1999

2000

Výroba

Priemerný počet pracovníkov

Aktíva celkom

Základné imanie

Vlastné imanie

Zisk po zdanení

Čistý zisk/základné imanie

 

7756

86

17165

15000

10294

-3438

x

23799

86

19946

15000

10539

312

2,08

34479

89

21755

15000

10955

416

2,77

40022

89

25846

15000

11163

209

1,4

49015

93

25616

15000

11380

217

1,45

 

Základné ukazovatele spoločnosti za roky 2001 – 2005 v tis.Sk:

 

Roky

2001

2002

2003

2004

2005 *

Výroba

Priemerný počet pracovníkov

Aktíva celkom

Základné imanie

Vlastné imanie

Zisk po zdanení

Čistý zisk/základné imanie

 

52668

94

21845

15000

11719

340

2,26

55802

96

23258

21000

18073

354

1,69

52593

94

25083

21000

18229

156

?

52924

85

25626

21000

18278

?

?

 

 

Pridaná hodnota v tis Sk na 1 pracovníka za roky 1996 – 2005

 

Roky

1996

1997

1998

1999

2000

 

85

171

178

194

201

 

Roky

2001

2002

2003

2004

2005 *

 

213

206

208

244

 

 

* predpoklad

 

Viete že...

stravníci ŽP GASTRO servis s.r.o. v roku 1998 skonzumovali:

* zo zeleniny najviac hlávkovej kapusty (29 ton), kvasenej kapusty (10 t), 7 t šalátových uhoriek, po 6 t mrkvy a paradajok, 4 t papriky, 3 t kalerábu a 2 t zeleru.

* z ovocia najviac jabĺk (11,6 t), potom banánov (6,7 t), pomarančov (4,7 t), hrozna (1,2 t) a hrušiek (0,4 t).

* zjedli 30 t bravčového, 27 t hovädzieho, 2,3 t morčacieho mäsa a 23 t kurčiat. V ich jedálničku nechýbali ani ryby (3,3 t).

* z príloh 65 t zemiakov, 1,4 t zemiakovej kase, 17,8 t cestovín, 16,5 t ryže.

* ročná spotreba muky bola 52,683 t.

 

Nová etapa závodného stravovania v ŽP a.s.

Základným cieľom podnikateľského zámeru pre rok 1999 bolo stabilizovať výrobu jedál a skvalitňovať úroveň ich výdaja. Toto sa v plnej miere podarilo po realizácii rekonštrukcie jedálne v roku 1998 na novom závode a v uplynulom roku sa rekonštruovala jedáleň v starom závode.

Počet vyrobených jedál svedčí nielen o stabilizácii, ale aj raste výroby o 100 000 jedál oproti roku 1998. Významný podiel na raste výroby predstavujú hotové zmrazené jedlá cca 150 000 ks. V roku 1999 pri 28.mil tržieb z predaja tovaru a 40 mil. z výroby bol dosiahnutý zisk 209 tis. Bola zrušená prevádzka kantíny vo valcovni rúr. Uspokojovanie objektívnych potrieb zamestnancov je zabezpečované nápojovými a kusovými automatmi. V roku 2000 bolo vyrobené 823 310 jedál, čo je o 11 381 viac ako v roku 1999.

Úlohy počas osláv 160. výročia založenia Železiarní Podbrezová splnil ŽP GASTRO servis k všeobecnej spokojnosti.

Bola to veľká skúška, v ktorej obstali na výbornú . 4 200 kg kurčiat, 3 000 kusov bagiet, 7000 kusov pečiva, 13 000 zákuskov, 300 kg moravského masa, 100 kg masla, 150 kg papriky, 150 kg syra, 7 000 kusov kyslých uhoriek, 7 000 kusov sterilizovaných papri, 7 000 kusov plechoviek piva, 3000 kusov džúsov, 400 kg jabĺk, 400 kg pomarančov, 10 000 kusov papierových obrúskov a 35 000 kusov mikrotenových obalov – to je bilancia surovín a materiálov, ktoré boli použite 15. septembra do balíčkov, ktoré dostavali účastníci osláv 160. výročia založenia železiarni - zamestnanci ŽP a.s., dcérskych spoločnosti a ich rodinní príslušníci.

Zabezpečiť stravu pre desať tisíc lúdi nie je maličkosť a zamestnanci ŽP GASTRO servisu, s. r. o., sa podieľali na takomto masovom podujatí po prvýkrát od svojho vzniku. A tak možno konštatovať, že pracovnici ŽP GASTRO servisu počas troch dni trvania osláv 160. výročia vzniku podbrezovských železiarni opäť potvrdili že ich schopnosti nesiahajú len k príprave kvalitného stravovania zamestnancov, ale dôkazu zabezpečiť aj mäsové podujatia na požadovanej úrovni. Popri tom zvládajú aj tie najnáročnejšie požiadavky, aké si vyžaduje organizovanie recepcie na úrovni. A ta, ktorou boli zavŕšené oslavy jubilea železiarni, ňou nesporne bola.

Slovenská poľnohospodárska a potravinová inšpekcia predložila záverečný protokol ako podklad pre vydanie certifikátu  na typ výrobku : Polievka fazuľová kyslá – zmrazené hotové jedlo pre výrobcu ŽP- Gastroservis s.r.o. Podbrezová. Z výsledkov skúšok, meraní, zistení, posudzovaní a vyhodnotení vyplynulo, že bola zistená zhoda vlastností typu výrobku s určenými technickými požiadavkami a právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na výrobok. V zmysle predchádzajúcich zistení Slovenská poľnohospodárska a potravinová inšpekcia vydala na výrobok certifikát (viď prílohu).

Na základe toho bol pre tento výrobok vydaný vnútorný predpis. Táto norma platí pre výrobu, dodávanie, preberanie a kontrolu zmrazeného pokrmu Polievka fazuľová kyslá – zmrazené hotové jedlo, ktoré po zahriatí je určené k priamemu konzumu.

V roku 2000 bol v ŽP GASTRO servis s.r.o. vykonaný audit hygieny firmou Potravino - konzult, tento audit je podkladom na vypracovanie dokumentácie HACCP s možnosťou certifikácie. Certifikáty Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie na 11 druhov hotových zmrazených jedál a 5 druhov polievok umožňujú ich distribúciu do obchodnej siete.

Hospodárske výsledky za rok 2001 možno hodnotiť pozitívne. Dynamika odbytu v r. 2001 vzrástla o 13,6%.

V druhej polovici roka 2001 sa zavádzal do praxe bezpečný systém HACCP, dodržiavaním ktorého sa zabezpečí bezchybný proces v celom cykle výroby jedál. Systém HACCP bol vypracovaný a zavedený do praxe v spolupráci s SGS Slovakia Košice.

V roku 2002 bol systém HACCP certifikovaný spoločnosťou SGS Slovakia spol.s.r.o.Košice.

Opravy budovy boli realizované v čiastke 1,6 mil. Sk (výmena obvodového plášťa, výmena stropného podhľadu v jedálni). Dynamika odbytu vzrástla o 5,9 %.

Za rok 2003 boli predané výrobky odberateľom v hodnote 52 067 tis Sk, tovar v kantínach a predaj v automatoch za 8 566 tis. Sk. Dynamika odbytu za predaj vlastných výrobkov a služieb klesla o 6,7 %.

Formou leasingu bola realizovaná výmena chladených a mrazených skladov.

V druhej polovici roka 2003 sa začalo s prípravou elektronickej objednávky stravy. Po inštalácii snímačov, prechode pokladní na elektronickú formu, testovaní výdaja v novom závode a od januára tohto roka aj v starom závode.

Elektronicky vydaj stravy je zabezpečený nasledovne:

1. Pred okienkom výdaja stravy je snímacie zariadenie, ktorým sa IK opäť zaregistrujete. Snímač uvedie vašu objednávku (napr. Obed 1) a pracovníčka vám vydá objednane jedlo.

2. Ako prebieha platba? Opäť sa zaregistrujete IK pred registračnou pokladnicou a pracovníčka kantíny vám vytlačí konzumný lístok, v ktorom je uvedená denná konzumácia, ako aj prípadný nákup v bufete. Zároveň konzumný lístok uvádza mesačné čerpanie vášho kreditu.

3. Vyčerpané náklady sú zúčtované vo výplate za daný mesiac.

Definitívny prechod na využívanie elektronickej dochádzkovej karty pri objednávaní, ale i úhrade stravy v ŽP GASTRO servis, s.r.o., sa začal dnom 1. apríla 2003.

Kultúra stravovania v našej a.s. sa zvyšuje, zmodernizované boli jedálne v starom i novom závode. Ponuka jedál sa tiež rozširuje, do jedálneho lístka pribúdajú jedla racionálnej výživy.

V súčasnosti majú stravníci možnosť výberu z piatich jedál, v ponuke je dokonca aj delená strava.

V čom tento princíp spočíva? Oddelením potravín bohatých na bielkoviny a potravín bohatých na cukry sa odbremenia tráviace organy. Podporí sa predovšetkým činnosť podžalúdkovej žľazy, ktorá produkuje veľké množstvo tráviacich štiav, čoho dôsledkom je lepšie trávenie. Tým, že správne kombinovanou potravou sa nezaťažujeme viac, než je to únosné, nemôže v organizme nastať to, čo je najväčším nepriateľom zdravia – neúplné strávené časti potravy vytvárajú kvasne a hnilobne produkty, ktoré zas môže odbúrať iba pečeň. Ďalšou prednosťou pri konzumácii oddelenej stravy je, že odbremenením zažívacích organov nie je organizmus zbytočné oberaný o energiu počas fázy trávenia, v dôsledku čoho po jedle nedochádza k poklesu výkonnosti. Taktiež nie nepodstatnou výhodou je dostatočný prívod draslíka, ktorý podporuje prirodzene odvodňovanie organizmu a nezaťažuje tak obličky, stabilizácia hladiny krvného cukru, ktorý ma na svedomí pocity ”zverského hladu”.

Oddelená strava je teda spôsob stravovania obmedzovaný iba niekoľkými zásadami. Smieme jest takmer všetko, len si musíme zvyknúť na správne kombinovanie. Možnosti kombinácie jedol sú veľmi mnohostranne, pretože okrem základných skupín bielkovi a cukrov je i skupina neutrálna, ktorou môžeme tieto kombinácie spestriť. Stačí dodržať základňu zásadu – v rámci jedného jedla nekombinovať skupinu bielkovi a cukrov, vybrať si vždy iba jednu z nich a pripadne ju doplniť o neutrálne potraviny.

Podnikateľský zámer pre rok 2004 bol orientovaný na tieto hlavné ciele:

      -   udržať svoje postavenie na trhu v regióne

      - realizovať výmenu opotrebovaných a zastaralých technologických zariadení na nové  energeticky menej náročné

-  uviesť stravovací kreditný systém do praxe na elektronické čipové karty.

          Spoločnosť dosiahla v roku 2004 čistý zisk po zdanení 85143,01 Sk.

Spoločnosť si udržala svoje postavenie na trhu, v regióne je dominantnou gastronomickou firmou.

Je pochopiteľné, že sa v zariadeniach ŽP GASTRO servisu nestravujú všetci zamestnanci. Na druhej strane, aj oni majú možnosť využívať pôžičku, ktorú poskytuje zamestnávateľ každému stravníkovi na výdaje v kantínach. Zúčtovanie sa uskutočňuje až v nasledujúcom mesiaci. ŽP GASTRO servis preto  ponuka všetkým možnosť nákupu mrazenej stravy. V kantíne si zamestnanec vyzdvihne žetón, prostredníctvom ktorého nakupuje v automate. V súčasnosti je inštalovaný automat na vydaj mrazenej stravy v kantíne nového závodu, ktorý ponuka možnosť výberu zo štyroch druhov jedál, ktorých záručná doba použitia je dvanásť mesiacov. Či pribudnú aj ďalšie, závisí od záujmu. Treba však pripomenúť, že mrazenú stravu, ktorú zamestnanec dostane za tu istú sumu, akoby jedol v kantíne, si môže v tejto cene kúpiť len do výšky počtu odpracovaných dni v mesiaci (25 jedál za mesiac je maximum). Z uvedeného vyplýva, že ak napr. ma v tom čase dovolenku, prípadne je práceneschopný či z iného dôvodu nepracuje, nemá nárok na stravu v hodnote 30 korún.

Získaním certifikátu Hazard Analysis and Crittical Control Point (HACCP) spoločnosť ŽP GASTRO  servis, s.r.o., ako prvá zo slovenských výrobcov jedol splna nielen európske, ale aj celosvetové požiadavky na prípravu zdravých požívatín. Ročná snaha manažmentu a zamestnancov tejto spoločnosti bola zavŕšená prevzatím certifikátu HACCP COMPLIANT, číslo H 02003, ktorý odovzdal riaditeľovi Jozefovi Krellovi v posledný júlový deň riadite audítorskej firmy SGS Slovakia, Ing. Ladislav Papík.

Certifikát Hazard Analysis and Crittical Control Point (Analýza rizík a rozhodujúcich kontrolných bodov) bol vytvorený výskumnou americkou spoločnosťou začiatkom roku 1959, s cieľom, zaručiť neprítomnosť choroboplodných mikroorganizmov a biologických toxínov v potrave. HACCP ako jednotný, profesionálny a systematicky prístup k otázkam zdravotnej bezpečnosti požívatín našiel svoje uplatnenie v celom trhovom hospodárstve a dnes už môžeme povedať, že aj v našej stravovacej spoločnosti.

Čo je HACCP ?Systém kritických bodov - HACCP (Hazard Analysis Critical Control Points) Je analýza nebezpečia narušenia zdravotnej, alebo hygienickej nezávadnosti potravín, identifikácia kritických bodov a preventívne zaistenie kontroly v týchto bodoch. Systém kritických bodov je systém zaisťujúci zdravotnú nezávadnosť potravín zavedením preventívnych opatrení, ktorý zahrňuje:

· Kontrolu technologických úsekov, v ktorých môže dôjsť k vzniku zdravotného nebezpečia.

· Definovanie opatrení, ktorými sa predchádza vzniku nebezpečia.

· Postupy sledovania a posudzovania funkcie systému.

· Účinné zaistenie bezpečnosti produkcie

· Prenesenie konkrétnej zodpovednosti zdravotnej nezávadnosti na pracovníkov na všetkých úrovniach výroby.

V podstate ide o to, že výrobca musí pre každý výrobok alebo pokrm ( prípadne skupinu výrobkov alebo pokrmov ), ktorý vyrába spracovať tzv. plán kritických bodov. Tento plán musí obsahovať podrobný popis a špecifikáciu výrobkov alebo pokrmov, ich zloženie, spôsob balenia a distribúcie, trvanlivosť a spôsob skladovania, použitie, určenie atd. Tento krok nie je tak zložitý a zvládne to skoro každý. Ďalší krok však vyžaduje v grafickej podobe spracovať diagram výrobného procesu po jednotlivých krokoch tak, ako sa výrobok alebo pokrm v praxi skutočne vyrába. Potom sa musí prejsť tento diagram krok po kroku a musia sa definovať možné riziká porušenia zdravotnej nezávadnosti výrobku alebo pokrmu, ktoré sa pri jednotlivých technologických krokoch vyskytujú. Pre určené riziko sa musia stanoviť ovládacie opatrenie a rozhodnúť o význame rizika. Pokiaľ je riziko významné, určí sa tento krok ako kontrolný alebo kritický. Potom sa pre tieto body stanovia prípustné hodnoty ( kritické limity ) a spôsob ich sledovania a kontroly. O týchto kontrolách musia byť vedené záznamy a tieto sa musia uchovávať! ….. Môžeme pokračovať ešte ďalej, v zákone je toho viac, ale snáď to stačí k tomu, aby ste si urobili predstavu, koľko práce spracovanie takéhoto systému vyžaduje.

Prečo zavádzať systém kritických bodov (HACCP) ?

· Povinnosť vyplývajúca zo zákona

· Nástroj, ktorý zvyšuje istotu o zdravotnej bezpečnosti požívatín

· Súčasť systému kvality prevádzkovateľa

· V súčasnosti používané mikrobiologické metódy neumožňujú získať výsledky dostatočne včas pre rýchlu realizáciu nápravných opatrení.

Pozitívne dôsledky zavedenia systému kritických bodov (HACCP):

· posunutie kontroly do oblasti prevencie

· celkové zvýšenie kvality

· racionalizácia výrobných postupov

 

Z tých najväčších investičných akcii  ktoré potvrdzujú  snahu o skvalitnenie služieb pre našich zákazníkov, možno spomenúť:

- modernizáciu priestorov a jedálenského vybavenia v kantíne nového závodu,

- v troch hlavných výrobných prevádzkach firmy (v obidvoch ťahárňach rúr a vo valcovni rúr) boli inštalované automaty na teple nápoje (v ponúkanom sortimente sú aj tri studené nápoje). Tato služba prispieva k efektívnemu vyžívaniu pracovného času zamestnancami firmy, zabezpečuje pracovníkom teplý nápoj vtedy, keď ho najviac potrebujú

- zlepšili sa pracovné podmienky  zamestnancom z výrobne jedál namontovaním odsávacieho zariadenia od varných kotlov,

- zakúpilo sa zariadenie na uzatváranie jednoporciových podchladených jedál vákuovým balením, ktoré expedujeme asi 15 organizáciám v regióne,

- poskytujeme  služby na významných spoločenských a športových akciách, ktorých sponzorom boli ŽP a.s. (napr. Majstrovstva Európy v závesnom lietaní).

V hale ťahárne rúr 1 bol nainštalovaný automat na teple nápoje, ktorého prevádzkovateľom je ŽP GASTRO servis s.r.o.

. V ťahárni rúr 1 je zatiaľ jediný takýto automat. Spočiatku sme ho skušobné postavili priamo v jedálni, ale pochopili sme, že tu sa míňa jeho poslanie účelu. Dnes, keď už vieme, že je to dobra vec a zamestnanci si automat pochvaľujú, uväzujeme o inštalácii ďalších takýchto zariadení. Ešte v priebehu mája by sme chceli vybaviť automatom, ale už kombinovaný na teple i studené nápoje, aj ťaháreň rúr 2 a valcovňu rúr. Samozrejme, po dohovore s vedúcimi prevádzok, ktorí určia miesto, kde budú inštalované.

V súčasnosti bol zapožičaný iný typ automatu, ktorý slúži na predaj žemli, salám, bagiet, jednoducho automat na predaj kusového tovaru.

Vo výrobe polotovarov plánujeme rozšíriť sortiment o výrobu sladkého a slaného pečiva. Budeme pokračovať vo výrobe polotovarov a expedovať napr. buchty, knedle i do maloobchodnej siete. Naše výrobky, ako iste mnohí dobre viete, sa predávajú v potravinárskych predajniach v širokom okolí.

Z dôvodov zmeny zákona o DPH od 1.5.2004 pri vstupe Slovenska do EU, kde do základu dane sa musí zahrnúť všetko, čo tvorí protihodnotu, hodnota úhrady od stravníka sa v niektorých spoločnostiach zvýšila. Z nejednotného zdaňovania stravného lístka vedľa cudzích spoločností stravovanie zabezpečuje prostredníctvom stravných poukážok, ktoré stravníci hojne využívajú na nákup potravinárskeho tovaru. Aj toto je jeden z hlavných dôvodov ťažšieho uplatnenia sa na trhu a predaja väčšieho počtu jedál.

Základné ciele pre rok 2005 boli stanovené takto:

1.      udržať si svoje postavenie na trhu

2.      uviesť do prevádzky novootvorenú reštauráciu v Dome Kultúry v Podbrezovej

3.      Recertifikovať systém HACCP podľa požiadaviek 8. hlavy potravinového kódexu v akreditačnej schéme Slovenska – SNAS.

Podbrezová je významná priemyselná obec Horehronia zahrňujúca časti: Podbrezová, Lopej, Štiavnička, Skalica, Vajsková, a Chvatimech .

165 ročná existencia železiarní formovala nielen závod, ale aj  obec a občianstvo do dnešnej podoby, vytvorila kultúru hodnôt a ovplyvnila spoločenský, kultúrny a športový život celého regiónu. Obec je  sídlom vyše sedemdesiatich podnikateľských subjektov, z ktorých najvýznamnejšie sú Železiarne Podbrezová, a.s.

 

Ti, ktorí už vošli do vynoveného interiéru Domu kultúry v Podbrezovej , iste vytušili, že so vzhľadom ostatných priestorov korešponduje aj interiér bývalej reštaurácie.
Dňom “D” bol prvý apríl 2005. Reštauračné priestory začnú opäť po rokoch slúžiť svojmu účelu. Prevádzku preberá ŽP GASTRO  servis, s. r. o. Reštaurácia bude v prevádzke od jedenastej do dvadsiatej druhej hodiny. Od jedenastej dopoludnia do trinástej hodiny bude vydávaná strava pre stravníkov z budovy výpočtového strediska a dôchodcov, bývalých zamestnancov ŽP. Spôsob stravovania zostava v pôvodnej forme. Otvorením reštauračných priestorov v dome kultúry bude vyriešený aj problém možnosti stravovania pre náhodných návštevníkov Podbrezovej. V ponuke budú hotové jedla, ale aj jedla na objednávku. Nebude chýbať povestná štrúdľa GASTRO servisu, široká ponuka nealko nápojov, kvalitných vín, alkoholických nápojov. V súlade s celosvetovým trendom obmedzovania fajčiarskych zón, v reštaurácii bude zákaz fajčenia.

Ponúkať budú aj organizovanie akcii pre uzavreté spoločnosti, svadby, jubilejne oslavy čí iné posedenia.

 

Záver:

Akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová v roku 2004 desiaty krát po sebe ukončila svoje hospodárenie s kladným výsledkom. Vytvorený čistý zisk 222 323 tis. Sk ako aj ďalšie priaznivé ukazovatele rentability podnikania boli v novodobej histórii spoločnosti úspešnejšie iba v jedinečnom roku 2001. Stratégia spoločnosti ŽP a.s. v oblasti riadenia ľudských zdrojov vychádza z vedomia, že zamestnanci sú najdôležitejším zdrojom spoločnosti. Práve preto vo firme funguje prepracovaný systém v oblasti personálneho manažmentu, vzdelávania, zamestnaneckých benefitov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sociálnej politiky, ktorý je každoročne aktualizovaný a rozširovaný v súlade s finančným plánom spoločnosti o investície do vzdelávania, zdravia zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, kultúrnych a športových aktivít. V spoločnosti v roku 2004 pracovalo v priemere 4 092 zamestnancov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená pokles o 30 zamestnancov. Priemerný mesačný zárobok dosiahol v roku 2004 výšku 20 004 Sk na zamestnanca, čo predstavuje ročný rast o 18,9%. Produktivita práce z pridanej hodnoty dosiahla výšku 457 102 Sk na zamestnanca, tzn. Nárast o 12,6% v porovnaní s rokom 2003.

Dlhoročná prosperita spoločnosti je zároveň garanciou úspešnosti malých a stredných podnikateľov v regióne. Zamestnanecké príležitosti v železiarňach v Podbrezovej a v dcérskych spoločnostiach a stabilné príjmy ich zamestnancov, vytvárajú solídne sociálne zázemie v okrese Brezno.

Základným cieľom spoločnosti ŽP Gastroservis s.r.o.v stravovaní bolo stabilizovať výrobu jedál a skvalitňovať úroveň ich výdaja, čo sa v plnom rozsahu podarilo uskutočniť.

Zvýšenie výroby zmrazených jedál má priaznivý vplyv na obchodovanie s mnohými významnými odberateľmi. V roku 1999 bola otvorená nová prevádzka - výdajňa jedál na Kuzmányho ulici č. 16 v Banskej Bystrici.

 

Zabezpečovanie stravovania pre zamestnancov počas pracovného času za stanovených podmienok nie je len právnou povinnosťou zamestnávateľa, ale ide aj o jednu z dôležitých pracovných podmienok ovplyvňujúcich zdravie a pracovnú výkonnosť zamestnancov s dôrazom na efektívny pracovný výkon.

V súčasnosti majú zamestnanci našej akciovej spoločnosti vo všetkých zmenách možnosť výberu zo šiestich druhov jedál. V ponuke sa vystriedajú všetky typy jedál - od mäsitej stravy cez múčnu, zeleninovú, oddelenú a racionálnu. Pripomienky zamestnancov ku skladbe jedálneho lístka vyplývajú z rôznorodosti chuti a zvykov. ...Aj v budúcnosti budeme jedálny lístok zostavovať tak, aby sme vyhoveli čo najviac zamestnancom, ale možnosti sú dane najmä cenami surovín  ... hovorí J.Krella.

ŽP GASTRO servis s.r.o. poskytuje kompletné služby v oblasti stravovania pre zamestnancov materskej spoločnosti a externých odberateľov.

V roku 2004 tvoril podiel jedál dodaných externým odberateľom 52 % z celkového počtu vyprodukovaných jedál, čím spoločnosť potvrdila svoje postavenie na trhu. V uplynulom roku realizovala tovar, vlastné výrobky a služby v celkovej hodnote 63 755 tis. Sk. Spoločnosť podniká so základným imaním 21 000 tis. Sk a rok 2004 ukončila so ziskom po zdanení vo výške 85 tis. Sk.

Na záver možno  konštatovať, že  dcérska spoločnosť ŽP GASTRO servis s.r.o. so svojimi cca 90 zamestnancami, pracujúcimi v nepretržitom pracovnom režime, obhospodarujúca  4 kantíny,   jednu reštauráciu v Dome kultúry, poskytujúca  minimálnu prirážku za služby i pre jubilujúcich zamestnancov ŽP a.s. sa dostala  do povedomia celého regiónu a jej občerstvovacie stánky a služby nechýbajú na žiadnom z významnejších podujatí.  Zamestnanci ŽP a.s. môžu len potvrdiť, že kvalita teplej stravy sa za posledne štyri roky podstatne zlepšila, strava je rôznorodá, výživná a vyhovuje všetkých profesiám.

 

 

 

Prílohy:

 

P O N U K O V Ý   L I S T  
 
HOTOVÝCH ZMRAZENÝCH JEDÁL PRE OBCHODNÚ SIEŤ

                   Názov jedla

Príloha

 

 

1.      Maďarský guľáš

2. Hovädzie mäso na hubách 

3. Hovädzia pečienka sviečková 

4. Bravčova pečienka sedliacka, kapusta 

5. Vyprážaný bravčový rezeň

6. Bravčový prírodný rezeň 

7. Sójový guľáš

8. Držky na diabolský spôsob knedľa

9. Pečené kuracie stehno

10. Morčacie soté na hubách 

11. Syr tofu na kantónsky spôsob 

12. Polievka držková

13. Polievka kapustová s údeným mäsom

14. Polievka hrachová

15. Polievka fazuľová kyslá

16. Polievka gulášová

 

 

knedľa

cestovina

cestovina

knedľa

zemiaky

ryža

cestovina

knedľa

ryža

ryža

zemiaky

  

 

P O N U K O V Y   L I S T  
 HOTOVYCH ZMRAZENYCH JEDAL PRE SPOLOCNE STRAVOVANIE 

KOD 

2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2027
2028
2029
2030
2031
2032
2033
2034
2035
2036
2037
2038
2039
2040
2041
2042
2043
2044
2045
2046
2047
2048
2049
2050
2051
2052
2053
2054
2055
2056
2057
2058
2059
2060
2061
2062
2063
2064
2065
2066
2067
2068
2069
2070
2071
2072
2073
2074
2075
2076
2077
2078
2079
2080
2081
2082
2083
2084
2085
2086
2087
2088
2089
2090
2091
2092
2093
2094
2095
2096
2097
2098
2099
2100
2101
2102
2103
2104
2105
2106
2107
2108
2109
2110
2111
2112
2113
2114
2115
2116
2117
2118

NAZOV JEDLA

Hovädzia pečienka prírodná          
Hovädzia pečienka prírodná
Hovädzia pečienka prírodná
Hovädzia pečienka na paprike
Hovädzia pečienka na paprike
Hovädzia pečienka sviečková
Hovädzia pečienka sviečková 
Hovädzia pečienka znojemská
Hovädzia pečienka na hubách
Hovädzia pečienka na hubách
Hovädzia pečienka frankfurtská
Hovädzia pečienka frankfurtská
Hovädzia pečienka cigánska
Hovädzia pečienka cigánska
Hovädzia pečienka cigánska
Hovädzia pečienka burgundská
Hovädzia pečienka burgundská
Hovädzia pečienka na maďarský spôsob
Hovädzia pečienka na maďarský spôsob
Hovädzia pečienka so zeleň. vložkou
Hovädzia pečienka so zeleň. vložkou
Hovädzia pečienka na vine
Hovädzia pečienka milánska 
Hovädzie filé znojemské
Hovädzie filé bratislavské
Hovädzie filé bratislavské
Hovädzie filé na paprike
Hovädzie filé na paprike 
Hovädzie filé kopaničiarske
Hovädzie filé srbské 
Hovädzie filé srbské
Hovädzie mäso na koreni  
Hovädzie mäso na hubách
Hovädzie mäso na hubách
Hovädzie mäso na hubách
Hovädzie mäso námorníčke
Hovädzie mäso námorníčke
Hovädzie mäso na šampiňónoch
Hovädzie mäso na šampiňónoch
Roštenka znojemská
Roštenka prírodná
Roštenka prírodná
Roštenka prírodná
Roštenka na slanine
Roštenka na slanine
Roštenka cigánska
Roštenka cigánska
Roštenka na hubách
Roštenka na hubách
Roštenka rýnska
Guľáš debrecínsky
Guľáš debrecínsky
Guľáš znojemsky 
Guľáš maďarský  
Guľáš hovädzí
Guľáš hovädzí
Guľáš hovädzí
Guľáš mexicky
Hovädzie varene, paradajková omáčka
Hovädzie varene, chrenová omáčka
Hovädzí rezeň poľský
Bravčova pečienka, kapusta
Bravčova pečienka sedliacka, kapusta 
Bravčove mäso na rasci
Bravčove mäso na čínsky spôsob
Bravčove mäso na hubách
Bravčove mäso na hubách
Bravčove mäso na srbsky spôsob
Bravčove stehno na paprike 
Bravčove stehno na paprike
Bravčove stehno hamburské
Bravčove stehno hamburské
Bravčove stehno záhradníčke 
Bravčove stehno záhradníčke 
Bravčove stehno na smotane
Bravčove stehno na smotane
Bravčove stehno nitrianske
Bravčove stehno nitrianske
Bravčove pliecko bratislavské
Bravčove pliecko bratislavské
Bravčove pliecko hutnícke
Bravčove pliecko hutnícke
Bravčový rezeň prírodný
Bravčový rezeň prírodný
Bravčový rezeň na hubách
Bravčový rezeň na hubách
Bravčový rezeň na hubách 
Bravčový rezeň sikulský
Bravčový guľáš
Bravčový guľáš
Bravčový guľáš
Bravčový guľáš segedínsky
Bravčový perkelt
Bravčový rezeň vyprážaný 
Bravčový rezeň vyprážaný 
Bravčový rezeň belehradsky
Bravčový pečený bôčik, kapusta
Bravčový pečený bôčik na maďarský spôsob
Bravčový bôčik na srbsky spôsob 
Bravčova pečeň na cibule 
Bravčove údené varene, kapusta
Vyprážané rybie filé
Vyprážané rybie filé
Pečené kuracie stehno
Pečené kuracie stehno
Kuracie stehno na paprike
Morčacie sote na čínsky spôsob
Morčacie sote na hubách
Morčacie sote na zelenine
Morčacie sote na paprike
Perkelt z morčacieho masa
Držky na diabolsky spôsob 
Držky na diabolsky spôsob
Parene buchty s lekvárom
Parene buchty s lekvárom
Parene buchty s čokoládou
Parene buchty s čokoládou
Tou na kantovsky spôsob


 

Polievky:

1. Fazuľová kysla
2. Frankfurtská
3. Furmanská
4. Hrachová s parkom
5. Kapustová
6. Kelová s ryžou
7. Krúpková
8. Pohronská
9. Paradajková s ryžou
10. Sedliacka
11. Šošovicová kysla
12. Surdica
13. Zemiaková biela
14. Zemiaková gulášová
15. Slovenska - Sajtlava
16. Držková
17. Kapustová s údeným mäsom
18. Gulášová

PRILOHA

tarhoňa
slovenská ryža
ryža
cestovina
knedľa
cestovina
knedľa
ryža
ryža
slovenská ryža
cestovina
knedľa
ryža
slovenská ryža
tarhoňa
cestovina
knedľa
ryža
zemiaky
ryža
zemiaky
knedľa
cestovina
ryža
cestovina
knedľa
cestovina
knedľa
ryža
ryža
slovenská ryža
ryža
ryža
slovenská ryža
tarhoňa
zemiaky
ryža
ryža
tarhoňa
ryža
ryža
tarhoňa
slovenská ryža
ryža
zemiaky
ryža
slovenská ryža
ryža
tarhoňa
ryža
cestovina
knedľa
ryža
knedľa
knedľa
zemiaky
cestovina
ryža
knedľa
knedľa
ryža
knedľa
knedľa
ryža
ryža
tarhoňa
ryža
ryža
knedľa
cestovina
knedľa
cestovina
ryža
slovenská ryža
knedľa
cestovina
knedľa
cestovina
knedľa
cestovina
knedľa
cestovina
ryža
tarhoňa
ryža
tarhoňa
slovenská ryža
knedľa
cestovina
knedľa
zemiaky
knedľa
cestovina
zemiaky
zemiaková kasa
zemiaky
knedľa
knedľa
knedľa
ryža
knedľa
zemiaky
zemiaková kasa
ryža
zemiaky
cestovina
ryža
ryža
ryža
ryža
ryža
zemiaky
knedľa
kakaová posýpka
maková posýpka
kakaová posýpka
maková posýpka
zemiaky 

 

 

STARÉ RECEPTY

 

 SLAPAVA

Očistené a na krížalky nakrájané "krompele" dáme variť. Keď sú skoro uvarené, pridáme kyslú kapustu. Keď sú zemiaky a kapusta mäkké, prilejeme zápražku z masti a hladkej múky. Necháme zovrieť. Dochutíme soľou a mletou paprikou.

 VIANOCNA KOMPRĎARKA

Sušené "komprdy" namočíme, prepláchneme a dáme variť do osolenej vody. Môže byt' aj bobkový list. Keď' sú huby uvarené, pridáme svetlú zápražku z masla, hladkej múky a 2 -3 rozotrených strúčkov cesnaku. Trochu povaríme a prilejeme zátrepku zo sladkej smotany a hladkej múky. Dochutíme soľou a octom. Táto polievka výborne chutí s bielym kynutým koláčom.

 

 KROMPAK V KAPUSTE

Dáme variť "soudru", alebo inú údeninu (bravčové kolienko, rebierko, klobásu). Keď je šunka takmer uvarená, vložíme do hrnca menšie celé "krompaky" a kyslú kapustu. Tak sa na zemiakoch spraví kôrka (ak sa toto jedlo varí so sladkou kapustou, treba priliať ocot). Postupne dochucujeme. Keď je všetko uvarené, mäso, zemiaky a časť kapusty vyberieme do misy. Zemiaky a kapustu môžeme omastiť rozpraženou slaninkou. Vývar so zvyškom kapusty zatrepeme mliekom s hladkou múkou a podávame ako polievku.

 

CHAMULA

Zemiaky nakrájame na tenké plátky a necháme vo vode rozvariť. Potom ich posolíme a spolu s vodou rozhabarkujeme. Potom za stáleho miešania pridávame hladkú pšeničnú alebo kukuričnú múku, kým sa neurobí hustá kaša. Na tanieri polejeme rozpraženou slaninkou alebo mäsom. Podávame s kyslým alebo sladkým mliekom.

 

 ŠTIKANÁ CHAMULA

Kašu - fučku zo zemiakov a múky si uvaríme ako v predchádzajúcom recepte. Hotovú kašu naberáme na lyžicu a otierame o okraj misy. Vzniknú väčšie halušku. Keď' stuhnú, strčíme ich na dno misy a pokračujeme v "štikaní chamule". Každú vrstvu posypeme tvarohom, trochu posolíme a polejeme maslom. Takto postupujeme do spotrebovania kaše. Nemiešame.

 

 PODLEV

Dáme variť domácu údenú "kolbasu". Uvarenú vyberieme a do vriacej vody vlejeme zátrepku z hladkej múky a kyslého alebo sladkého mlieka. Dochutíme soľou a octom. Naberieme na tanier, pridáme klobásku, osobitne uvarené zemiaky a môžeme poliať rozpraženou slaninou.

 

 BOBALKY

Uvarené zemiaky postrúhame a zmiešame s hladkou múkou a štipkou soli. Vypracujeme na hladké cesto. Cesto si rozdelíme na viac častí, z ktorých si ušúľame dlhšie pásy. Z nich potom odkrajujeme a šúľame šúľance -bobáľky asi desať cm dlhé. Tie varíme v osolenej vode, kým nevyplávajú na povrch. Bobáľky vyberieme do misy, posypeme opraženou strúhankou, práškovým cukrom a polejeme rozpusteným maslom.

 

PIROHY

Potrebujeme 1 vajce, 300 g hladkej múky, lekvár, maslo na poliatie, opražená strúhanka na posypanie (alebo mak, tvaroh), vlažná voda, štipka soli.

Z vajca, múky, vlažnej vody a štipky soli vymiesime a natenko vyvaľkáme cesto. Cesto naplníme lekvárom a povaríme 5 minút v slanej vode. Pirôžky vyberieme, opláchneme v chladnej vode a omastíme vyškvareným maslom. Podávame teplé, posypané opraženou strúhankou.  

CHUPÁČE S KAPUSTOU

Potrebujeme varené zemiaky, múka, soľ, vajce, údené mäso na plnku, zemiaková kaša na plnku, kyslú kapustu, 1 väčšiu cibuľu, 5 strúčikov cesnaku, soľ, mleté čierne korenie, 30 dkg slaniny.

Z uvarených pretlačených zemiakov, múky, štipky soli a vajíčka urobíme cesto. Cesto rozvaľkáme a porežeme na väčšie štvorce. Do štvorcov dávame plnku (zemiaková kaša a na drobnulinko pokrájané, alebo na mlynčeku zomleté údené mäso - spolu zmiešané na plnku), kraje cesta stlačíme a varíme ich vo vode asi 5-7 minút. Po vybratí z vody podávame s dochutenou kapustou.

Príprava kapusty: Slaninku zoškvaríme vo väčšom hrnci, pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, ktorú zľahka osmažíme a kyslú pretlačenú kapustu. Dochutíme korením, všetko na mierne teplej platni premiešame a podávame ku chupáčom.

TRHANCE

Cesto si pripravíme z hladkej múky a vody. Pripravené rezancové cesto, vyvaľkáme a pokrájame na väčšie kusy z ktorých trháme kúsky a hádžeme ich do vriacej vody. Po uvarení ich premyjeme a ocedíme. Trhance sa jedli buď nasucho omastené škárkami a posypané bryndzou, ale sa pridávali do polievky.

Buchty

Z cukru, mlieka a múky vytvoríme kvások. Kvások pridáme do polohrubej posolenej múky. K tomu ešte pridáme 2 vajíčka, maslo a citrónovú kôru. Vymiešame ľahké cesto, ktoré pokrájame na štvorce a plníme lekvárom, tvarohom a makom. Potom ich pečieme

ŠÚĽKY S BRYNDZOU

Cesto na toto štedrovečerné jedlo pripravíme z hladkej múky, vody a vajíčka. Šúľame z neho dlhé šúľky, ktoré  uvaríme v osolenej vode. Hotové ocedíme, posypeme bryndzou a omastíme rozpraženým maslom.

Dúfame, že znovu objavíte veci staré, a spoznáte čaro zabudnutého

ŠTRÚDLA

Cesto: Zmiešame 3 dl vlažnej vody, 0,5 dl oleja, štipku soli. To vlejeme do 600g múky (polovica hladkej špeciál, polovica polohrubá výberová), pridáme 1 vajce a vypracujeme hladké vláčne cesto. Potom ho búchame o dosku dovtedy, kým sa o ňu neprestane priliepať a pekne sa leskne. Cesto dáme zohriať na múrik šporáka. Na stôl si pripravíme obrus a posypeme ho hladkou múkou. Sem si dáme zohriate cesto, trošku ho rozvaľkáme a potrieme olejom. Cesto opatrne vyťahujeme, kým nieje po celom stole. Má byť tenké ako papier. Posypeme ho strúhankou a pokvapkáme rozpusteným maslom. Rozložíme plnku a štrúdľu zvinieme. Nerovné okraje cesta okrájame. Pečieme na suchom plechu vo vyhriatej rúre. Pred pečením potrieme rozšľahaným vajcom, po upečení olejom a posypeme práškovým cukrom.

 

P L N K A :

-maková - 0,5 kg mletého maku, niekoľko postrúhaných jabĺk, cukor, hrozienka, škorica, citrónová kôra, maslo.

-tvarohová -1 kg tvarohu, maslo, žĺtky, cukor, vanilkový cukor, hrozienka, citrónová kôra.

-orechová -1 kg mletých orechov, cukor, marhuľový kompót, hrozienka.

-kokosová -1 balíček kokosu, marhuľový kompót, cukor, vanilkový

cukor, hrozienka.

Marhule sa ukladajú len na kraj cesta po dĺžke stola do šírky 10 cm, aby tvorili stred štrúdle.

 

 BIELY KOLÁČ

Potrebujeme 1kg múky (0,5 kg špeciálnej hladkej, 0,5kg výberovej polohrubej), 100g tuku (Hera, Smetol), 100g práškového cukru (alebo 80g cukru a 5 tabliet umelého sladidla - aby bol koláč sladký a ľahký), 1 vanilkový cukor, 2 vajíčka, hrozienka, citrónová kôra, 20g droždia, asi 0,751 mlieka.

Urobíme si kvások zvyčajným spôsobom. Vypracujeme cesto, tuk a hrozienka pridávame až nakoniec. Necháme v teple vykysnúť. Potom cesto rozdelíme na tri bochníky a necháme ešte kysnúť na pomúčenej doske. Z bochníkov urobíme pásy a spletieme do vrkôčika a stočíme do venca. Uložíme do okrúhlej vymastenej formy a ešte chvíľku necháme kysnúť. Pečieme vo vyhriatej rúre. Po upečení ešte teplý koláč natrieme cukrovou vodou (1dl vody, 2 lyžice cukru), bude pekný lesklý.

         SYROVNÍK

Potrebujeme 44 dkg hladkej múky, 28 dkg masla (hery), trošku soli, 12 dkg cukru, 2 žĺtky, trochu kypriaceho prášku
PLNKA : 50 dkg tvarohu, 2 žĺtky, soľ, 7 dkg cukru, vanilkový cukor, citrónová kôra
Sneh - pena: 4 bielky, 14 dkg cukru, vanilkový cukor

Cesto sa zamiesi, dá sa upiecť do ružova a nechá sa vychladnúť. Potom sa natrie plnka a na to sa urobí tuhá pena z bielkov a cukru. Toto sa dá ešte trošku do ružova pripiecť a posype sa pred pečením práškovým cukrom, aby to chytilo glazúru

 

HRIATO S MEDOM

Do rajnice dáme lyžicu masla, lyžicu medu, 2dl bielej pálenky (vodky) a 2dl rumu. Necháme zovrieť a odstavíme.

 

PRAMENE  A LITERATÚRA

 

Alberty,J.: Oceľový chlieb z Podbrezovej ( 1968)

Frim,E.: Závod Podbrezová (kronika)

Greschner, J.: 150 rokov železiarní v Podbrezovej  (1990)

Greschner, J.: Monografia obce Podbrezová ( Internet – www.zelpo.sk )

Greschner, J.: Články pre Podbrezovan (rukopis)

Markuš, M.: Ľudová strava na Horehroní (Kandidátska dizertačná práca)

Pavúková, S.: Strava a stravovanie v dedinskom prostredí na Horehroní (Dipl.práca)

Pisoň, Š.: Slovník obcí Banskobystrického okresu (1968)

Šurina, J,: Premeny Podbrezovej ( Internet – www.zelpo.sk )

 

Výročné správy ŽP a.s. (1996 -2004)

Výročné správy ŽP GASTRO servis s.r.o. (1999,2000,2001,2002,2003,2004)

Správa z auditu hygieny

Certifikáty

Vnútorný predpis

Podnikový archív ŽP a.s.

PODBREZOVAN

Internet (vyhľadávač receptov)

Fotoarchív ŽP

Ing. Ján Greschner