Robotnícke predpisy z roku 1887

( Munkarend a Brezovai Kir. Vasgyár)

Robotné poriadky pre kráľovské železostrojné fabriky v Brezovej a Hronci boli tlačené v maďarskej a slovenskej reči knihtlačiarňou "Selmeezbányai Hiradó" v Turčianskom Sv. Martine roku 1887.

I. Cieľ robotného poriadku

§1.

Cieľ prítomného robotného poriadku je vybavenie a zachovanie poriadku vo všetkých častiach fabriky brezovskej a hrončianskej, jakožto vo valkárni, rúrovej a Martinooceľovej fabriky, v mechanikách a druhých varštatoch, v topiarni a gisseraji a pri každej druhej robote, ďalej regulovania záujmu medzi fabrikou a robotníkmi a konečne počtovedenia náručinkovania robotníkov podľa zásluhy.   

§ 2.

Tento robotný poriadok, ktorí sa v zmisle priemiselného zákona z r. 1884 §-a 113-ho vyhotovil, sa vo fabrike v každom varštate vyvesí z cieľu toho, aby si každý robotník o jeho obsahu presvedčenosť nadobudnúť mohol

II. Robotný personál

§ 3.

Ku robotnému personálu fabriky patria:

všetci majstri a dozorci (Aufseheri), robotníci od púdlov (pudliari),robotníci od druhých pecí, robotníci od generátorov, valkári , robotníci z rúrovej fabriky, robotníci z oceľovej fabriky, robotníci z mechaniky akožto: mašinisti , kováči, šloseri, tokári, sedlári, povrazníci, klempneri, nadávači (Aufgeberi),topiari a gieseri,robotníci od prešuvania nádobou, robotníci z emailiarní, boční robotníci akožto: murári ,cimmermani, stolári, robotníci od váhou, adjustírovania a stáli nádenníci, robotníci z tehelní a od lámania kameňa, kočišia, bachtári a sluhovia

§ 4.

Robotníci fabriky sa delia na stálnich, tojest: na proviziu spôsobních, kráľovskích a na dočasních, tojest: privátnich robotníkov, ktorí pri riadnych okolostoičnostiach právo na províziu nemaju.

III. Všeobecné nariadenia.

§ 5.

Každý robotník bez výnimky, ktorí do fabrickej služby stúpi, podrobuje sa tímto skrze priemiselnú vrchnosť potvrdením narídeniam robotného poriadku tohto, a mlčanlive sa zaväzuje tomuto robotnému poriadku v každom ohľade zadosť učiniť.

§ 6.

Každý robotník, ktorí vo fabrickej službe stojí, musí mat robotnú knižku skrze priemiselnú vrchnosť vydatú, na základe ktorej sa do robotníckeho lajstra zapíše; a preto povinovati je jeho meno, stav, rok narodenia, krajinu bývania jeho udať, a jeho robotnícku knižku zo svedectvami a druhými dokumenti v poriadku pod obalkou, na ktorej má byt jeho meno a kusi dokumentov poznačené, oddať a priemenu jeho mesta združovania vždy oznámit.

§ 7.

Robotník na jeho oddatie dokumenti revers dostane, ktorí si mosí dobre zachovat, lebo jeho dokumenti sa len pri navrátení tohto reversu vydajú.

§ 8.

Každý robotník, ktorí je nie stáli kráľovský – v ktorom páde je údom bratskej kassi – musí z jeho zárobku 3% do bratskej kassi riadne zaplatiť a predpisi bratskej kassi akurátne zachovať. – Tento príplatok do bratskej kassi sa každému robotníkovi pri príležitosti platenia zo zárobku ztiahne a do bratskej kassi bezprostredne vloží.

§ 9.

Taký robotník, ktoré by práce od neho požadované, skrze telesné slabosti alebo stavu zdravia zodpovedať nebol v stave, alebo ktorí by v stálej chorobe trpel, sa do fabrickej služby neprijme; a keď sa jeho stav, skrze ktorú prácu svoju zospovedať nemôže, len potom, keď už v práci stojí, uvidí, a ranu jeho nie v práci dostal, tento pád je základ ku vypovedaniu roboti jeho. Z tohto sa vynímajú stáli kráľovskí robotníci, ktorých, keď sa do roboti prijímajú, vopred lekár odvizitíruje.

§ 10.

Podobne sa do práci nemôže prijať taký robotník, ktorí služobné svedectvá alebo cestovné dokumenti v poriadku nemá.

§ 11.

Každý robotník sa musí na tom mieste a v tej hodine do roboti ustanoviť, ktorie mu jeho predstavení vykázal a určil.

§ 12.

Keď ale daktorí robotník skrze zlé sa cítenia, chorobu alebo z druhej dúležitej príčiny, povinnosti svoje vybaviť nemôže, povinný je v tom jeho predstaveného hneď upovedomiť,alebo upovedomiť dal.

§ 13.

Medzi prácou je bez dúležitej príčiny a bez rozkazu ani jednému robotníkovi neni slobodno z jeho mu vykázaného robotného miesta sa odstrániť, zahálať alebo druhých robotníkov skrze shovárania v práci hamovať; podobne spania v práci sa prísne zakazuje.

§ 14.

V robotních miestnostiach a vôbec na území fabriky sa každá roztržitosť, vadenia jako aj každý priestupok v práci alebo v hodinách na odíchnutia urídených prísne zabraňuje.

§ 15.

Opilstva, v službe a medzi prácou sa netrpí, a najprísnejšie sa pokutuje.

§ 16.

Každý robotník povinnovatý je naňho zverený a jemu oddatý riad po skončení práci do poriadku priviesť a čo sa môže zamknúť, to zamknúť. Pri pomocných mašinách a tokárňach zamestananí robotníci musia každý večer, keď sa práca cez noc nekoná, remene dolu zložiť, kováči ohne zahasiť atď.

§ 17.

Každý robotník je zodpovedný za jemu dľa zoznamu oddatie nástroje, povinovatý je s timito šanovne zachodiť a takovie zachovať. Vôbec všetko náradia a nástroje, pri ktorých robotník pracuje, maju sa šanovať a chrániť. Chýbajúce a skrze nepozornosť a nedbanlivosť pokazenie nástroje a škodu na dielňach učinenú sa musí v celej hodnote vynahradiť.

§18.

Zpotrebovanie a zodratie nástroje, keď sa predstavenému oddajú sa znovíma vyčarujú.

§ 19.

Keď daktorí robotník bársaký materiál potrebuje, povinnovatý je predbežne na jeho predstaveného sa obrátit, ktorí potrebnosť potom podľa materiálnej knižky obstará. Druhou cestou alebo druhým spôsobom zaopatrenia potrebného materiálu sa pod pokutou a prepustením z roboti zabraňuje.

§ 20.

Cieľom hamovania krádeži a odcudzenia všakovakých vecí majú vrátnici (portaš) a jeho námestníci a bachtári právo každého robotníka pri vychádzaní z fabriky prerevidovať a prehladať, a robotník je povinnovatý sa tomuto prehliadaniu neprotivit.

§ 21

Medzi robotou sa robotníci len pri odovzadania robotnej ciachi skrze vrátnika z fabriky von pustia.

§ 22.

Cudzí Ľudia  do fabriky len s povolením železostrojného úradu alebo vo fabriky zamestnaných úradníkov pripustení byť môžu.

IV. Trvania robotného času

§ 23.

Vo všetkých dielnách fabrických trvá riadna práca od 6-tej hodiny rannajšej až do 6-tej hodiny večer, a po premenení šichti od  6-tej hodiny až do 6-tej ranajšej hodiny. Pri nádeníckych a takých fabrických prácach, ktorie bárskedy môžu brez škody fabriky pretrhnutie byt, sa ako čas na oddichovania ráno medzi 8 – 81/2, na poludnie medzi 12 – 1, večer medzi 6 – 61/2, a v noci medzi 12 – 1 hodinou určí.

§ 24.

Pri pocách a druhých prípravách ohnivých, ako aj pri robotách s timato spojených zamestaní robotníci nemujú účast na prázdnini tieto, lebo zastavenia týchto prípravou ani na krátky čas sa nepovoluje. Týchto robotníkov čas na oddichovania je ten ktorí medzi dávaním jednotlivých šaržou sa ukazuje.

§ 25.

Robotníci sa týždenne premienaju takým spôsobom, že tí, ktorí za týžden vo dne robili, do nočnej šichti stúpia , a tí, ktorí v noci robili, na dennú prácu prejdu.

§ 26.

Začiatok a koniec roboty ako aj prázdnin sa vždy zo zvonením a pískaním ohlasuje.

 

§ 27.

V páde potreby sú robotníci povinní podla jejich syl za osobytnú odmenu aj okrem riadneho robotného času robit, ale na žiadon pád dlhšie, ako 18 hodín naráz.

§ 28.

 

Osobytná odmena vybávania práci tejto više riadnej roboty z toho pozostáva, že 8 hodinová robota sa za celú šichtu ráta, keď patričný robotník cez týždeň aspoň 5 riadne robotnie dni vyrobil.

V. Na čas odrátania a vyplácania zárobku sa sťahujúce nariadenia

A. Spôsob vyplatenia zárobku

§ 29.

Zárobok sa mesačne riadne raz vypláca tím činom, že zárobok predešlého mesiaca pos končení mesačnej zátvorky a horevzaťa výrobku a kolikosti práci sa po skončenej zárobkovej ceduli sa okolo 20-ho každého mesiaca celkom vyplatí. Po vyplatení tomto má tedy každý robotník asi tri týždnovú mzdu nazad.

§ 30.

Keď robotník z fabrickej roboty poriadnom vypovedaní vystúpi, alebo pravidelných spôsobom sa prepustí, vtedy celý zadržaný jeho zárobok po prejdenom čase riadne vypovedanom von dostane.

B. Odťahovania zo zárobku.

§ 31.

Zo zárobku každého robotníka sa nasledovné odťahovania povoluje:

a) Podľa prítomného robotného poriadku a predpisov bratskej ládi ako patričnosť do bratskej kassi od kráľovských robotníkov 6%-á, od privátnich ale 3%-á zo zárobku.

b) Robotníkom dané predplatné (Vorschuss) a pôžičke z bratskej kassi v takých rátach, ako sa pri požičaní ustálilo.

c) Tie peňažité pokuty, s ktorými sa robotníci behom mesiaca podla tohto poriadku robotného pokutovali.

d)Tie škodové náhrady, ktoré sa na robotníkov na vynahradenia vyhodili za tie škody, ktoré z nedbanlivosti alebo z nepozornosti na nástrojoch alebo zásobách a predmetoch na ních zverených urobyli.

e) Následkom úradne sudcovského oslovenia štátne a obecné patričnosti a rozličné súdobné zabránenia.

f)  Za mäso, ktoré robotníci na poživnosť svoju na knižku nabrali.

g) Za aerárne árendy a za materiál od aeráru kúpený patriaca suma v rátach na predok ustálených.

h) Od údov robotníckeho Consumu za tam kúpené potravné články a šati.

§ 32.

Za  práce planie a za neužitočnie nie len že sa pláca nevyplatí, ale patriční robotník aj na vynahradenia pokazeného materiálu môže byť prinúteny. Okrem týchto druhie odťahovanie je nedovolené.

VI. Práva a povinnosti dozorcou a predstaveních

§33.

Bezprostrední predstavení, menovite všetci majstri a dozorci pri valkárnach, varštatoch a váhach, v mechaniky, giesseraju, emailliarni atď a dozorci (aufseheri) povinnovati sa:

Podriadených robotníkou podla syl a spusobilosti do práci uriadit a podelit, jejich šichti do dielnich knižkou akurátne zapísat, prácu robotníkou dozorovať a kontrolírovať, výstupke a vydenia robotníkov hamovať  a nedopustiť, pre sosobnú beznečnosť robotníkou, nakoľko jejich okres učinnosti siaha všetke ochraňujúce poriadky urobiť a tak robotníkou, ako aj fabrické nástroje od škodi vedľa jich možnosti chrániť: knižke na vyberania materiálu viesť, akurátne zadržania tohto robotného poriadku pod jích  zodpovednosťou kontorlírovať, slovom ku dobru služby a fabriky všetke potrebnie urídenia urobiť a vo všetkom sa podľa nariadenia predstaveného úradníka držať.

§ 34.

Kždý robotník musí oproti jeho predstavenému vo všetkom, čo ku poriadku práci a služby patrí, najvätšiu poslušnosť zachovávať.

§ 35

Jako z jednej strani každý robotník oproti predstavenému úctu a poslušnosť preukázať je povinný, tak z druhej strani aj predstavení sa tiež pri zachovávaní prísnej a mocnej disciplíni na rozvážlivé, spravedlivé a bezstrannie zachodenie oproti každému robotníkovi povinovatí.

§ 36.

Dúležitie ponosi oproti predstavením a všetke záležitosti, ktoré bezprostredný predstavení vybaviť nemôže slušným spôsobom , vždy skrze sa ponosujúceho robotníka samého sa majú správnemu úradníkovi (ingenier) patričnej čiastky fabriky uznámit.

§37

Spoluzbehnutia robotníkou na prednesenia ponosi sa na žiaden pád netrpí a v pripadajúcich pádoch pod pokutu padá.

 

VII. Spôsob obchodenia z robotníci v páde choroby. Neštestia a nesúcosti do práci.

§38

O prijatia robotníkov do dočasnej alebo kráľovskej práci a s tímto spolu za dočasních alebo stálich údov bratskej kassi, ako aj o právach a povinnosťach údov bratskej kassi (akožto je: platenia taxcu za prijatia do práci kráľovskej, za povýšenia dennej odmeni (grundlônu), za ženenia, paltenia patričnosti do bratskej kassi) ďalej od podávania pomoci údom v pádoch choroby, neštestí, alebo v páde celkovej nesúcnosti do práci (akožto je pôžička, darmo liečenia, a a na čas choroby alebo nesúcnosti do práci nemocný peniaz (Krankengeld), pohrabná pomoc, provízia pre osobu robotníka, ako aj jeho pozustalej famílii atď, jednaju a uríduju pravidlá bratskej kassi, skrze vysoko uh. kráľ.ministrium  finančných záležitostí potvrdenie.

§ 39.

Tí robotníci,,ktorí sa o pomoc fabričného lekára uchádzaju, musia chorobnú cedulku skrze vlastného predstaveného úradníka podpísanú, vytiahnuť a po vyliečení zase svedectvo nemoci od lekára vystaveno hneď a pred vstupením do práci tomu istému predstavenému úradníkovi preukázat, aby sa na základe svedectva tohto nemocný peniaz pravidelne vyrátat mohol.

§ 40.

Zanedbania týchto požiadavok alebo neposlušnosť oproti lekárskeho nariadenia stratu nemocných peňazí za sebou ťahá a zvláštne protivenia oproti rozkazu lekára, že sa nemocný robotník do fabrického špitála preniesť musí, sa pod prísnou pokutou zakazuje.

VIII. Na priestupníkou tohto robotného poriadku nariadené pokuty.

§ 41.

Priestupníci tohto robotného poriadku sa nasledujúcimi pokutními peňazmi a disciplinárnymi pokutami trestajú:

a)      Každému robotníkovi jestli sa na jeho, mu od prestaveného vykázanom mieste po 15 minútach po odzvonením ustanoví, alebo keď po odzvonením prácu svoju nahá, v každom jednom páde sa 20 krajciarov z jeho zárobku stiahne.

b)      Ten robotník, ktorí pre zlé sa cítenia, chorobu alebo jinú duležitú príčinu hamovaný je povinnosti svoje vybavit, o tomto ale jeho predstaveného nie alebo neskoro upovedomí, s 50 krajciarovou peňažitou pokutou sa tresce.

c)      Z vyznačeného miesta bez príčiny sa odstarňujúci, ako aj skrze štebotania druhých spolupracovníkov v práci hamujúci robotník sa 30 krajciarmi pokutute.

d)      Podobne s 30 krajciarovou pokutou sa tresce aj ten robotník, ktorý stroj a náradfie jeho spolurobotníka bez jeho vedomia a uzrozumenia vezne a opotrebuje, alebo kto spoločnie nástroje po upotrebení alebo po skončení práci na miesto nazpak nepoloží, ako aj ten,ktorí vo fabrike neporiadok zapríčiní.

e)      Ten robotník, ktorí medzi prácou zaspí, pri prvej príležitosti s 3 krajciarmi, pri druhej príležitosti s jedným zlatým, pri tretej príležitosti ale sa na skutku s prepustením pokutuje.

§ 42.

Od 50 krajciarou až po 5 zlatých siahajúcou pokutou sa tresce:

a)      kto proti predstavenému s úctou a poslušnosťou sa nedrží,

b)      kto pri neporiadku a nepracovitosti sa dostihne,

c)      kto riad a usporiadania fabriky schválne kazí,

d)      kto po prvý krát sa vadí a dohaduje,

e)      kto premenenia jeho bývania neoznámi,

f)        kto sa z fabriky bez dovolenia jeho prestaveného odstráni,

g)      kto medzi prácou do fabriky liehovie nápoje (pálenku, víno, atď.) vnesie,

h)      kto jemu odatie stroje schválne kazí,

i)        kto pri konci roboti remene z mašini dolu nezhodí alebo oheň nevyhasí.

§ 43.

Nastúpenia stratí toho dobrodenia, ktorú údi z bratskej kasi užívajú, je v parvidlách týchto opísano.

 

IX. čas vypovedania roboty a tie pády, v ktorých vzájomnosť robotná sa hneď zničiť môže

§ 44.

Pre robotníkou tak v ohľede dobrovoného vystúpenia, jako aj v ohľede prepustenia – jestli robený Contract ináč neusporiada – na vypovedania roboty 15 dňoví termín sa ustáluje.

§ 45.

Vypovedania roboty zo stránky robotníkou sa len 1 – ho a 15 – ho každého mesiaca príjme a výminka od tohto sa len v mimoriadnych pádoch dopustí.

§46

Ačkoľvek sa vypovedania v uriadenom čase stalo, robotník do toho času z roboti vystúpit nemôže, dokiaľ prijatú prácu neskončí, ako ani ten robotník ktorí svoju dlžobu nezrobil alebo nevyplatil.

§ 47.

Každý robotník sa bez vypovedania môže naskutku prepustit:

a)      keď krádež, alebo sproneverenia urobí,

b)      keď oproti predstavenému alebo daktorému údovi jeho famílii skutkom sa obráti alebo obtížno ublíženia cti spácha,

c)      keď vybavenia povinnosti svojej hlavate odoprie,

d)      keď bez dovolenia jeho predstaveného cez deň z práci vystane,

e)      keď bezpečnosť fabriky, skrze nepozornosť zanebezpečí,

f)        keď do vyše troch dní trvajúceho žalára padne,

g)      keď na vykonania jeho mu sverenej  práci neschopný je,

h)      keď nejakú hnusnú a chytlavú chorobu má,

i)        keď je medzi prácou opitý,

j)        keď vzor odpokutovania medzi prácou spí,

k)      kto sa vrátnikovi alebo jeho námestníkovi po skončení práci prehladať a odvizitírovať nedá.

§ 48.

Ten robotník, ktorí bez vypovedania robotu nahá, na ostatok zárobku svojho právo nemá a spolu aj druhé nadobudnutie práva statí.

§ 49.

Pády celkového prepustenia kráľovských robotníkou ako údov bratskej kassi alebo stratenia stálej jakovosti pravidla bratskej kassi usporiadajú.

§ 50.

Konečne sa poznamenáva, že ten robotník, ktorí vo fabriky účinok priestupku trestného spácha, na skutku sa patričnému súdu oddá.

 

V Brezovej, dňa 1 – ho Októbra 1886

 

Predpisy a poriadky  v erárnych robotníckych kasárňach alebo šalandách

 

Predpisy a poriadky  v erárnych robotníckych kasárňach alebo šalandách pod správou Zólyom- brezovského uhor. kráľ. železodielneho úradu patriacich báň. a železodielňov bývajúcich robotníkov:

 

1.§ Každý robotník povinný je všetky v týchto predpisách sa obsahujúce       nariadenia bez zdráhania prijať a svedomito zadržať.

2.§ V robotníckych kasárňach (šalandách) len v erárskych baňách a železodielňach faktične v službe sa nachádzajúci robotníci bývať smú a síce v baňách robiaci zdarma, v železných verkách robiaci ale za úradne stanovený poplatok.

3.§ Robotníci do kasárni, alebo šalandi len na písomné odporúčania svojho predstaveného úradníka dielni (Betriebsleitera) alebo oddielu sa prijímajú ; ubytovanie (Einkvartierung) ale pri brezovských verkách od oddelenia stavby (Bauleitung) poverení, pri baňách a druhých verkách ale patriční predstavení prevádza.

4.§ Vtiahnutia do šalandov a vystehovania sa z nich je k žiadnemu termínu nie viazanie. Poplatok (árenda) za šalandu sa v mesačných rátach platí. Do 15 – ho patričného mesiaca do šalandy ubytovaný robotník povinný je poplatok za celí mesiac, po 15 –tom ale len od 1 –ho nasledujúceho mesiaca platiť.

5.§ Poplatok sa každomesačne z luonu patričných robotníkov sťahuje, v páde vystúpenia z roboti ale sa pri zrátaní (Abrechnungu) odtiahne.

6.§ Ten robotník, ktorý zo šalandy samovolne sa vystehuje, ale bývania toto nevypovedal a vo verku naďalej zostane, predpísaný poplatok (árendu) i naďalej zaplatiť povinný je.

7.§  Ten baňský, alebo železodielny robotník, ktorý na slobodu (urlaub) ide, naskrze jeho zaujatú posteľ len vtedy nárok má, jestli sa tá druhému nevyznačila.

Do tohoto medzičasom druhému robotníkovi vydania posteli z urlaubu vratiaci robotník podvoliť musí, a v šalande len vtedy bývať môže, jestli preňho ešte jedna prázdna posteľ sa nachádza.

8.§ Z roboti prepustený robotník skrze neho zaujatú posteľ užívať viac právo nemá a preto v tenže deň vystúpenia zo služby alebo v deň zrátania (Abrechnungu) šalandu naskutku zanechať musí.

9.§ Zólyom-brezovský uhor.kráľ. železodielny úrad má to právo v kasárňach alebo šalandách bývajúcich robotníkov bez všetkého predbežného vypovedania a vysvetlenia príčiny, bárskedy zo šalandov vytvoriť a robotníci povinní sú šalandi bez všetkého protivenia naskutku zanechať.

10.§ Cudzému vstúpiť do šalandov je všeobecne zakázané, vyjmúc rodinných údov v šalande bývajúcich robotníkov, ktorým kratšie navštívenie šalandov povolené je – týmto ale povinný sú dohliadačovi (Aufseherovi) šalandov predbežne sa oznámiť.

11.§ Ležiaci robotník, alebo nákazlivú chorobu trpiaci robotník v šalande bývať nesmie. Ľahko chorý robotník za tri dni v šalande ostať môže, jestli ale pod týmto časom jeho stav sa nezlepší, toho dohliadač (Aufseher) šalandy hlavnému lekárovi (doktorovi) na skutku ohlásiť musí.

12.§ V každej izbe šalandi je jedon z tejže bývajúcich robotníkov z dohliadnutím na poriadok, slušnosť a disciplínu poverený, ktorého z tej istej izbe bydliacich počúvať musia.

13.§ O vyznačenie postiel, jako aj o vyvesení a doluvzaní hlavových tabličiek s týmto poverený dohliadač kolónii sa postará.

14.§ Pušný prach, dynamit a iný nebezpečný materiál do šalandi doniesť prísne je zakázané.

15.§ Budovu (stavisko), jej vystrojenia a iné náradia šalandov obyvatelia šanuvať musia ;každá, skrze samovolne a schválne pokazenia alebo nedbanlivosť tak na budove a stavisku, jako aj na iných ku šalande patriacich predmetov zapríčinená škoda sa skrze patričních robotníkov zaplatiť musí.

16.§ V šalandách bydliaci robotníci povinní sú skrze nich zaujatú postel jako aj tejže okolia vždy v poriadku a čisto držať ; preto aj háby alebo druhé tam nepatriace predmety hádzať, alebo oblečený v čižmách alebo obutí na postel si lahnúť je neslobodno.

17.§ Neslobodno je odpočinok z roboti sa navratiacich oddychujúcich robotníkov z hlasným zhováraním a hlučným zabávaním búriť.

18.§ o 10-tej hodine večer sa lampi a svetlo v šalandách zahasiť majú. Po zahasení svetla v šalandách musí najväčšia tichosť byť. Rušenia pokoja a opilosť (korhelstvo) sa netrpí a taký,ktorý proti tomu sa prehrešia,naskutku zo šalandy vytvorený budú.

19.§  Z fajky, cigaru alebo cigaretu na posteli fajčiť, v izbe horiacu cigaru odhodiť,alebo fajku vyklepať je prísne zakázané.

Na dlážku pluť neslobodno, a len do, k tomu cieľu vystavenej pľuvacej nádoby je dovolené.

20.§  Za v šalandách sa prihodenú krádež – jestli sa zlodej nevynajde, - všetci spoločne v jednej a tej istej izbe bývajúci robotníci sú zodpovední, a preto aj škoda skrze dokázanú krádež zapríčinená uškodenému spoločne sa vynahradiť musí. Jestli sa ale zlodej dochytí,tak tenže bez všetkého vypovedania hneď sa z roboti  prepustí.

21.§   Háby, bielizeň atď. Cieľom sušenia alebo luftovania do obloka vyvesiť neslobodno.

22.§ V peciach a izbách sa nachodiacich slaninu alebo inšie škvariť alebo piecť neslobodno.

23.§ Kuchyňa ,miestnosti na umývania a prania a záchodi vždy čisto sa držať musia, načo každý robotník prísne hladeť musí.Pomije, pozostatky jedla a odpadky na cestu, pred šalandami vedúcu vylievať alebo vyhadzovať prísne je zakázané.

24.§ V kasárňach, alebo šalandách proti robotníckym predpisom a fabrickým predpisom – poriadkom poburujúce časopise, noviny a iné spisy držať alebo rozširovať prísne je zakázané.

Kto proti tomuto zákazu sa  previní,nielen na skutku zo šalandi vytvorení ale aj celkom z roboti prepustení bude.

25.§ Poťahom v prítomných predpisoch sa nachádzajúcich erárskych domov a bytov sa skrze zólyom-brezovský uh. kráľ. železodielny úrad osobitne vydané a skrz sl. Centrálnu direkciu udobrené predpisy platné.

Zólyom- brezó, 10.septembra  1906    Vajhay m. p. min. radca, centrálny direktor.

 

Poznámka.:

V šalandách si robotnici, v čase obedňajšej prestávky,  pripravovali aj jedlo.

Jednu šalandu postavili r 1852 a druhú r. 1854.

Prvé robotnícke predpisy pre bane a huty vyšli v slovenčine tlačou vdovy Augusta Joergesa  a syna v Banskej Štiavnici r 1900.  

Pramene a literatúra:

Alberty J. a kol. - Oceľový chlieb z Podbrezovej (1968)

Frimm E - Závod  Podbrezová (1957) – Robotné poriadky

Greschner. J a kol. 150 rokov železiarní v Podbrezovej

Greschner J. – Monografia obce Podbrezová – rukopis

Kronika podbrezovských železiarní

Hutnícke múzeum - depozitár

Archív Železiarne Podbrezová a.s.

 

  © Ing. Ján Greschner