Samuel Mikovíny

(1700 - 1750)

Jediná známa podoba S. Mikovínyho z obdobia, v ktorom žil.

Pravdepodobne autoportrét S. Mikovínyho, ktorý vytvoril počas štúdií v zahraničí. Je to pohľad na Bratislavu s postavou uhorského zemana. 

 

   Samuel Mikovíny sa narodil v Ábelovej, v rodine evanjelického farára. Študoval v Norimbergu, Altdorfe a v Jene, kde roku 1723 dostal ako prvý Slovák titul inžiniera. Neskôr pôsobil ako stoličný geodet a kartograf v Bratislave, kde zameral a vytýčil základný triangulačný polygón z veže Bratislavského hradu cez Zobor na Sitno a Banskú Bystricu. Na tento účel si určil bratislavský poludník, ktorý prechádzal oknom jeho bytu v Bratislave.

   Cisár Karol VI. poveril Mikovínyho, aby kartograficky spracoval celé Uhorsko a svoju prácu vydal knižne. Jeho mapy jednotlivých uhorských stolíc boli uverejnené v Belových Notíciách. Mikovíny bol aj navrhovateľom fortifikačných (obranných) stavieb a autorom vodného komplexu v banskoštiavnickom banskom revíre. Venoval sa aj speleológii; zaznamenal a kartograficky znázornil Demänovské jaskyne.

   V roku 1735 sa stáva prvým profesorom a riaditeľom prvej strednej banskej školy v Uhorsku, ktorá bola postavená v Banskej Štiavnici a Štiavnických Baniach. V roku 1750 na spiatočnej ceste z Trenčína náhle umiera na prechladnutie.     

 

Návrat do textu "Baníctvo na Slovensku"   

Použitá literatúra:

Bober, J.: Malá encyklopédia bádateľov a vynálezcov

Novák, J.: Samuel Mikovíny a jeho zásluhy o rozvoj baníckeho školstva, brožúra

prednášky ku Dňu Samuela Mikovínyho, 28. 9. 2000 v B. Štiavnici

Jozef Meliš