Prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete

 

   Na kongrese prírodovedcov v Sklených Tepliciach vyšiel Ignác Born  s návrhom založenia spoločnosti, ktorá by združovala odborníkov v montanistických vedách, a tým by prispela k zefektívneniu práce vedcov na vyriešení mnohých problémov. Born sa z otázkou založenia takejto spoločnosti zaoberal zrejme dlhšiu dobu, no máme dôkazy, že nebol prvý. Už v korešpondencii J. W. Goetheho a F. W. H. von Trebru sa môžeme dočítať o myšlienke založenia takejto spoločnosti. Jej pôvodcom bol J. W. Goethe. Je však neodškriepiteľné, že premeniť myšlienku na skutočnosť, sa podarilo až Bornovi.

   Na zjazde v Sklených Tepliciach vedci sformulovali stanovy novovzniknutej spoločnosti a zostavili aj pozývací list, ktorým sa obracali na známych odborníkov v baníctve, mineralógii a geológii s otázkou, či nechcú vstúpiť do spomínanej spoločnosti.

   Členovia spoločnosti sa delili podľa stanov do troch kategórií. Riadni členovia – boli to najvýznamnejší vedci, mimoriadni – teoretici pracujúci v montanistických vedách, čestní – priaznivci baníctva, ktorých riadni členovia pokladali za podporovateľov daných vied.

   Bolo ustanovených aj 14 riaditeľov spoločnosti, ktorí pôsobili v jednotlivých krajinách. Hlavné sídlo spoločnosti bolo v Zellerfelde v Herzi. 

   Spoločnosť banských náuk vydala v rokoch 1789 a 1790 dva ročníky zborníka príspevkov členov pod názvom Bergbaukunst. Jedná sa o ďalšie svetové prvenstvo, ktoré sa týmto dosiahlo, pretože Bergbaukunst bol prvým medzinárodným vedeckým časopisom na svete.  

   Škoda, že Spoločnosti banských náuk nebola doprianá dlhá existencia. Smrť I. von Borna a popravy niektorých členov počas Francúzskej revolúcie a najmä nasledujúce vojnové udalosti spôsobili, že Spoločnosť banských náuk prestala v 90. rokoch 18. storočia existovať.

  Návrat do textu "Baníctvo na Slovensku"

Použitá literatúra:

Vozár, J.: Európska nepriama amalgamácia a slovenské baníctvo. Z dejín vied a techniky na Slovensku XIII, Veda, 1988.

Jozef Meliš